dancanin

Úvodom: Tento článok je časťou mojej e-knihy Schizofrénia a náboženstvo (výber z tvorby), ktorá je dostupná zdarma na stiahnutie v internetovom kníhkupectve Martinus. Ak sa vám článok páči, stiahnite si e-knihu, aby som mal aspoň nejaké predaje – zdarma. Knižku si ľahko vyhľadáte a stiahnete. Stačí na stránke Martinus.sk zadať do vyhľadávača moje meno Pavol Dančanin alebo titul Schizofrénia a náboženstvo a knižku si stiahnuť.

3.3 Pokračovanie korešpondencie s fyzikom

3.3.1 Krátke intermezzo

Dančanin: Ktorá formulácia je lepšia: Po vypnutí motorov raketa spadne z horizontu udalostí alebo horizont udalostí sa rozplynie?

Fyzik: Ja som nepovedal, že súhlasím s Vaším názorom, že po vypnutí motorov raketa stratí rýchlosť c, ako sa teda mám vyjadriť k otázke, čo sa pritom stane s horizontom? Pre úplnosť: nepovedal som ani, že si myslím, že ju nestratí. Vôbec som sa k tejto veci nevyjadril. Napísal som Vám len, že podľa mňa je limita nekonečného zrýchlenia nejednoznačná a singulárna — a to znamená, že na otázku, čo sa stane po znížení zrýchlenia na konečnú hodnotu, neexistuje odpoveď. Aspoň ja to neviem.

Dančanin: Horizont udalostí je priestoročasová záležitosť. Nemôže sa len tak rozplynúť, ale raketa po vypnutí motorov môže z neho spadnúť (dávam prvú verziu). Takáto raketa by podľa mňa stratila rýchlosť c. Súhlasíte? Inými slovami na horizonte udalostí nič nemôže zotrvávať zotrvačne. Súhlasíte? Už ste sa vlastne vyjadrili, že na to neexistuje odpoveď. Pochopil som Vás správne?

Fyzik: Tri odpovede na tri otázky: nevyjadrujem sa – nevyjadrujem sa – pochopili.

Dančanin: Keby ste náhodou vyhútali nejaký argument v prospech mojej teórie, dajte mi prosím vedieť. Znesiem aj argument proti.

3.3.2 Boj o myšlienkový experiment

Dančanin:. Mám jedno tvrdenie, týkajúce sa mojej teórie. Mohli by ste prosím k nemu zaujať stanovisko?

To tvrdenie má dve časti:

1)   Udržujeme raketu so zapnutými motormi na horizonte čiernej diery zarovno so zachytenou svetelnou vlnou. Keďže raketa zotrváva zarovno so svetelnou vlnou, má rýchlosť c. To je logické.

2)   Druhá časť tvrdenia: Situácia sa nezmení, ani keď si čiernu dieru odmyslíme, len teraz sa raketa so zapnutými motormi pohybuje zarovno so svetelnou vlnou rýchlosťou c v otvorenom priestore. To je veľmi jednoduchý myšlienkový experiment.

S ktorou časťou nesúhlasíte?

3)   Doplním: Keďže raketa má zapnuté motory, situácia 2) je ekvivalentná extrémne zrýchlenej rakete, s tým rozdielom, že raketa v situácii 2) nezrýchľuje, ale udržuje si rýchlosť c.

Znázorňuje to obrázok  1a a 1b (časť 1).

Fyzik: Neviem Vám k tomu povedať nič iné, než už som povedal.

Dančanin: Doplňujúca otázka: Keby sa raketa pohybovala zarovno so svetelnou vlnou rýchlosťou c v otvorenom priestore, situácia v nej by bola ekvivalentná, ako keby zotrvávala zarovno so svetelnou vlnou na horizonte udalostí čiernej diery. Nie je možné to pripustiť aspoň ako myšlienkový experiment? Obstojí to ako myšlienkový experiment?

Fyzik: Neobstojí, limita je nejednoznačná. Aspoň podľa mňa. Naozaj som na nič nové, čo by sa týkalo tohto problému, neprišiel.

Dančanin: A keby sme miesto horizontu udalostí čiernej diery uvažovali o horizonte udalostí extrémne zrýchlenej sústavy, ani tak by ten myšlienkový experiment neobstál?

Fyzik: Nie.

Dančanin: Je to pre mňa trochu nezrozumiteľné. Vo všetkých troch prípadoch raketa zotrváva zarovno so svetelnou vlnou. Prečo teda neplatí medzi týmito situáciami ekvivalencia?

Fyzik: Lebo limita je nejednoznačná.

Dančanin: Naštudoval som si z Vášho mailu, čo znamená, že LIMITA NIE JE JEDNOZNAČNÁ. Tvrdenie, že LIMITA NIE JE JEDNOZNAČNÁ znamená, že pozorovateľ, ktorý má V ZMYSLE LIMITY rýchlosť svetla, môže mať práve tak dobre aj nulové zrýchlenie. To vtedy, keď jeho sústavu chápeme ako limitu inerciálnych sústav. Práve preto to podľa mňa obstojí ako myšlienkový experiment, ktorý nám umožňuje predvídať, čo sa deje pri nulovom zrýchlení pri rýchlosti c.

Čo Vy na to?

Fyzik: Nemyslím si to. Pri nulovom zrýchlení horizont nevzniká.

Dančanin: Pri rýchlosti c horizont supluje svetelná vlna. Situáciu znázorňuje obr. 1a a 1b (časť 1).

Fyzik: V zrýchlenej sústave s konečným zrýchlením existuje horizont a v inerciálnej sústave s rýchlosťou menšou než rýchlosť svetla neexistuje.  V tomto zmysle v jednej limite (zrýchlenie ide do nekonečna) dostaneme horizont, a v druhej limite (rýchlosť ide k c) nedostaneme. Môžeme povedať, že keď horizont vznikol v prvej limite, musí vzniknúť aj v druhej — ale rovnako dobre môžeme povedať, že keď horizont nevznikne v druhej limite, nemôže vzniknúť ani v prvej. V tom spočíva tá nejednoznačnosť, o ktorej som písal. Kvôli nej otázka „čo sa deje, keď sa pozorovateľ pohybuje rýchlosťou svetla“ nie je matematicky dobre definovaná — inými slovami, ak veríme v matematiku, ako ju poznáme dnes, nemá zmysel.

Dančanin – doslov: Tak nakoniec sa mi fyzika nepodarilo prinútiť uznať môj myšlienkový experiment, pretože otázka „čo sa deje, keď sa pozorovateľ pohybuje rýchlosťou svetla“ je matematicky nezmyselná. Ja mám pre môj myšlienkový experiment fyzikálny (alebo skôr filozofický :-)) argument:

Podľa mojej teórie sa teleso nemôže pohybovať rýchlosťou c inerciálne – rýchlosťou c sa môže pohybovať iba raketa so zapnutými motormi. Môj myšlienkový experiment nám umožňuje predpovedať, čo sa deje pri nulovom zrýchlení pri rýchlosti c. V sústave spojenej so svetelnou vlnou sú vo všetkých troch prípadoch: 1) na horizonte udalostí čiernej diery, 2) na horizonte udalostí extrémne zrýchlenej sústavy, aj 3) pri rýchlosti c, rovnaké podmienky – pôsobí tam rovnaká sila. Domnievam sa, že svetlo sa udržuje pri rýchlosti c svojou energiou, preto sa správa podobne ako raketa so zapnutými motormi.4  Pri rýchlosti c horizont udalostí supluje samotná svetelná vlna (pozri obr. 1a a 1b, časť 1), takže horizont udalostí prakticky vzniká aj pri rýchlosti c. Preto by mala byť správna prvá limita. 

Podľa fyzika s tou limitou to tak matematicky je, aj nie je; môže, aj nemusí byť. Ja som si z toho vybral to konštruktívnejšie. Predpokladám, že vlastnosti inerciálnych sústav postupne limitne sa blížiacich rýchlosti c, sa po dosiahnutí rýchlosti c skokom zmenia na neinerciálnu sústavu.

Fyzik P. S.: Napísal som Vám, čo si myslím, aj prečo si to myslím. Môžem sa mýliť, nie som neomylný – to je len pápež. Je na Vás, či môj názor prijmete alebo nie. Pokojne ho neprijmite, nebudem sa na Vás hnevať. Len by som bol naozaj rád, keby sme tú debatu už ukončili. Stojí ma čas, a ako povedal Johann Wolfgang Goethe, „niet hodnoty, ktorá by sa vyrovnala hodnote času“.

Dančanin P. S.: Táto práca sa volá Teória zjednotenia, ale je to len neoveriteľná hypotéza, ja si to dobre uvedomujem.

Dr. Cynthia Kolb Whitney: Komentár

Odporúčanie:

Som fyzik/elektrotechnický inžinier na dôchodku. Štúdium som absolvovala na Massachusetts Institute of Technology (MIT), kde som aj neskôr pracovala. V súčasnosti som šéfredaktorkou a vydavateľkou časopisu Galilean Electrodynamics (GED). Náš časopis je medzinárodný a odborné príspevky nám posielajú ľudia z celého sveta. Jednotiacu témou našich článkov je udržiavať povedomie o aktuálnom stave vecí vo svete fyziky.  Veda by mala byť považovaná za dočasnú a mala by byť otvorená neustálym snahám o experimentálne spochybnenie či nové teoretické formulácie. Pravda je však taká, že hlasy disidentov sú vo fyzike vo všeobecnosti potláčané. Mainstreamoví vedci sa viac zameriavajú na „potvrdzovanie“ než na „spochybňovanie“. A čo sa týka „nových formulácií“, nevidia v tom žiadny zmysel. Časopis GED preto víta hlasy disidentov, ktorí by u nás chceli publikovať. Žiadame len, aby boli logicky a matematicky precízni. Môžu nás osloviť autori s rôznym materinským jazykom, my im s tým vieme pomôcť.

Pavol Dančanin je jedným z našich osvedčených zahraničných autorov. Počúvajte, prosím, čo vám chce povedať. S odvolaním sa na nás, samozrejme, udelíme súhlas na čokoľvek, čo u nás kedy publikoval.

CKW

Pôvodná správa

Dr. Cynthia Kolb Whitney: Commentary

 To whom it may concern:

I am a retired physicist/electrical-engineer educated, and later employed, at Massachusetts Institute of Technology (MIT). I am now the Editor in Chief and Publisher of the journal Galilean Electrodynamics (GED). As an international journal, we receive submissions from all around the world. Their unifying theme is caution about the current state of affairs in Physics. Science is supposed to be held provisional, and open to on-going efforts at experimental disconfirmation and/or theoretical reformulation. But in fact, dissident voices in Physics generally get suppressed. Mainstream researchers are more interested in ‘confirming’ than ‘disconfirming’. As for ‘reformulations’, they see no value in those.

So GED welcomes the dissident voices for potential publication here. We ask only that they be logically and mathematically rigorous. Authors may come to us with a different first language, and we know how to help with that.

Pavol Dančanin is one of our valued foreign authors. Please listen to what he says. We will of course grant permission to re-publish with a credit anything that he has previously published here.

CKW

Kompletné poznámky:

1 Čo je to čierna diera? Je to fyzikálny objekt, ktorého gravitácia je taká silná, že pohltí aj svetlo. V určitej vzdialenosti od stredu čiernej diery gravitácia vyrovnáva energiu svetla, takže na tejto hranici svetlo nie je ani pohltené čiernou dierou, ale ani neuniká von. Táto hranica sa volá horizont udalostí čiernej diery.

2 Povedzme, že máme raketu s neobmedzene výkonnými motormi, ktorú udržujeme zapnutými motormi na horizonte udalostí čiernej diery. Raketa tu zotrváva zarovno so svetelnou vlnou, ktorá odtiaľto nemôže uniknúť. Na pozorovateľa v rakete pôsobí gravitačná sila. Čo sa stane, keď si odmyslíme čiernu dieru? Raketa so zapnutými motormi sa ďalej udržuje zarovno so svetelnou vlnou, teraz sa však pohybuje v otvorenom priestore rýchlosťou c. Pretože raketa má zapnuté motory, na pozorovateľa v nej pôsobí zotrvačná sila rovnaká ako (gravitačná sila) na horizonte udalostí čiernej diery. Keďže však dodávanie energie rakete sa už neprejavuje jej zrýchlením, ale tým, že si vzhľadom na zotrvačnú sústavu udržuje rýchlosť c, nie  je to klasická zotrvačná sila pôsobiaca na telesá pri zrýchlení, ale teraz je to „relativistická zotrvačná sila“ pôsobiaca pri rýchlosti c. Týmto pomenovaním chcem túto silu odlíšiť od klasickej zotrvačnej sily pôsobiacej na telesá pri zrýchlení.

3 VTR stojí na Einsteinovom princípe ekvivalencie gravitačnej a zotrvačnej sily. Tento princíp vyplýva z dvoch faktov:

1. Pôsobenie gravitačnej sily rovnako, ako zotrvačnej sily je univerzálne – ovplyvňuje rovnako všetky fyzikálne procesy.
2. Gravitačná hmotnosť telesa je rovná  jeho zotrvačnej hmotnosti, čo znamená, že gravitačná sila, ktorou je teleso priťahované k inému telesu je rovná jeho odporu voči zrýchleniu.

Einsteinov princíp ekvivalencie umožňuje skúmať gravitačnú silu ako zotrvačnú silu. VTR potom opisuje gravitáciu ako zotrvačnosť telesa v zakrivenom priestoročase.

4 Táto analógia nie je celkom presná. Raketa musí vydávať energiu, kým svetelná vlna sa udržuje pri rýchlosti c svojou vlastnou energiou, tak ako energia hmoty budí gravitačné pole. Svetlo nevydáva energiu tak ako raketa. Akurát môže odovzdať energiu, ktorá je daná jeho hybnosťou, keď narazí do telesa.

Koniec článku Teória zjednotenia.