Pozitivistická teória poznania 2

1 Poznámky k problému poznania

1.2 Kant

Zaujímavá je Kantova teória poznania (aj keď nie som odborník na Kanta a to, čo píšem je fatálne zjednodušené a zaujaté):

Poznámka na úvod: Najskôr by sme si mali zadefinovať pojmy skúsenosť a poznanie.

Vo Wikipédii som našiel takúto definíciu skúsenosti: Skúsenosť – empíria – je výsledok riadeného a opakovateľného pozorovania, najmä v empirických vedách. Zadefinujme si teda skúsenosť ako výsledok pozorovania.

Poznanie by som ja osobne definoval ako výsledok rozumového uchopenia alebo rozumovej analýzy skúsenosti. Je trochu rozdiel medzi rozumovým uchopením a rozumovou analýzou skúsenosti. Poznatok: „Človek má 32 zubov.“ je rozumovým uchopením skúsenosti, kým poznatok: „Súčet (vnútorných) uhlov v trojuholníku = 180°.“ je rozumovou analýzou skúsenosti.

1.2.1 Syntetické súdy a priori.

Klasická logika delila súdy (vety) na apriórne súdy analytické, ktoré platili nutne, ale nerozmnožovali naše poznanie, vyjadrovali iba to, čo bolo obsiahnuté v definícii (napríklad guľa je guľatá), a aposteriórne súdy syntetické – objavené skúsenosťou, ktoré rozmnožovali naše poznanie, ale neplatili nutne (napríklad guľa je zlatá)1 ([2], 160). Kant rozhodol, že všeobecná platnosť ľudského poznania závisí výlučne na tom, či existujú či neexistujú také súdy, ktoré by boli nutné, tak ako sú súdy apriórne, a ktoré by napriek tomu rozmnožovali naše poznanie tak ako súdy syntetické ([2], 161). Kant ich nazýva syntetické súdy a priori (poznámka: a priori = vopred, pred skúsenosťou; opak: a posteriori = následne, zo skúsenosti). Kantova teória stojí na tom, že takéto súdy existujú. Je to napríklad poučka: „Súčet uhlov v trojuholníku = 180°.“ Táto poučka nevyplýva z definície trojuholníka, nie je to teda analytický súd. Objavili sme ju analýzou skúsenosti (názorom) a napriek tomu, alebo práve preto, platí nutne a všeobecne.2

Je otázkou jazyka, ako sa na vec pozeráme. Kant tvrdí: Ak nejaká veta vystupuje s nepodmienenou  nutnosťou a najprísnejšou všeobecnosťou, musí mať apriórny pôvod ([3], 284). To znamená, že nepochádza zo skúsenosti, ale pochádza z rozumu, ktorý u Kanta predchádza a umožňuje našu skúsenosť. Ja zastávam trochu iné stanovisko, že rozumom sa môžeme presvedčiť o nutnej platnosti a všeobecnosti týchto zákonov (viet) objavených analýzou skúsenosti – domyslíme si , že tieto zákony platia nutne a všeobecne.

O nutnej platnosti a všeobecnosti zákonov matematiky a geometrie3 sa môžeme presvedčiť názorom; ak sa o niečom názorne presvedčíme, pochopíme to rozumom. Napríklad poučka: „Súčet uhlov v trojuholníku sa vždy rovná 180°.“  platí  nutne preto, že o čo sa tupý uhol rozšíri, o to sa dva ostré uhly zmenšia, takže výsledok je vždy rovný tomu, keď tupý uhol otvoríme na priamku, čiže 180°. V rámci presne definovaných pravidiel matematiky a geometrie, tieto vety vyjadrujú určitú zákonitú súvzťažnosť javov abstraktného sveta, ktorú sme objavili názorom. Poznámka: Avšak aj axiómy a definície matematiky a geometrie sa môžu zmeniť do inej paradigmy, ktorá lepšie zodpovedá realite (skúsenosti), napríklad prechod od euklidovskej k neeuklidovskej geometrii.

Potom tu máme prírodné zákony, ku ktorým sme prišli zovšeobecnením konečného počtu pozorovaní – indukciou. Takýmto zákonom je napríklad veta: „Každá zmena má príčinu.“ alebo veta: „Všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva.“ Hoci sme urobili iba konečný počet pokusov (napríklad pingpongovú loptičku sme hodili iba sto krát do vody a plávala), domysleli sme si, že tieto zákony platia nutne a všeobecne.  Avšak nie každá všeobecná veta získaná indukciou musí platiť nutne. Napríklad veta: „Všetky labute sú biele.“ bola vyvrátená pozorovaním – v Austrálii boli objavené čierne labute. Napriek tomu sme presvedčení, že prírodné zákony formulované napríklad vo vete: „Každá zmena má príčinu.“  alebo vete: „Všetko, čo je ľahšie ako voda pláva.“ platia nutne, pretože ich považujeme za  dostatočne zdôvodnené a overené. Napríklad zdôvodnením vety: „Všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva.“ je analýza skúsenosti, že teleso je nadľahčované váhou kvapaliny, ktorú vytlačí. Ak je ľahšie ako voda, vytlačená voda ho udrží na hladine. Zdôvodnením vety: „Každá zmena má príčinu.“ je pozorovanie, že veci ostávajú nemenné, pokiaľ tento stav nezmení nejaká príčina, teda, že zmenu vyvoláva vždy príčina. V porovnaní s tým veta: „Všetky labute musia byť biele.“ nemá dostatočné zdôvodnenie.

Dostatočným overením pre vety získané indukciou nemusí byť nekonečný počet možných pozorovaní, ale určitý prírodný zákon formulovaný vo všeobecnej vete môže byť odhalený, konečným počtom pozorovaní. Napríklad dostatočným potvrdením pre názor, že všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva, môže byť skúsenosť, že naozaj všetko ľahšie ako voda, ktoré sme hodili do vody, pláva. Pre potreby nášho poznania nie je potrebná úplná istota, ktorá pri všeobecných vetách nie je možná a štatisticky vzaté ľubovoľný konečný počet pozorovaní, ktorým vetu získanú indukciou overíme, je vzhľadom k nekonečnému počtu možných pozorovaní vždy takmer nulový. Potrebná je dostatočná istota, ku ktorej prídeme zdôvodnením poznatku rozumovou úvahou a štatistikou, že z ľubovoľného počtu uskutočnených pozorovaní všetky potvrdzovali platnosť zákona formulovaného vo všeobecnej vete.

Pojem dostatočnej a úplnej istoty má význam predovšetkým pre vedecké teórie:

Vedecká teória sa dá dokázať s dostatočnou istotou, ktorá vyplýva z toho, že sa jej predpovede potvrdzujú, ale nie je možné ju dokázať s úplnou istotou, to znamená: nie je možné vylúčiť, že sa (neskôr) nájdu fakty, ktoré ju vyvracajú. Takto napr. vetu (teóriu): „Všetka meď vedie elektrinu,“ môžeme tvrdiť s dostatočnou istotou. Výnimkou je veta: „Všetko, čo je ľahšie ako voda, pláva.“ Tú môžeme tvrdiť s úplnou istotou – to dá  rozum. Pre praktické účely je potrebná dostatočná istota. Je v tom určitý posun oproti K. Popperovi, ktorý rezolútne tvrdí, že vedecké teórie sa v princípe nedajú potvrdiť (verifikovať), ale dajú sa len vyvrátiť (falzifikovať). 

Poznámky:

1 Guľa musí byť guľatá – analytický súd  –, ale nemusí byť zlatá – syntetický súd.

2 Otázka však je: Prečo táto veta platí nutne a všeobecne? Nie preto, že by mala, v Kantovom zmysle, apriórny (skúsenosť predchádzajúci) pôvod, ale preto, že sme sa o tom presvedčili rozumovým názorom a domysleli si to (zverejním v časti Zhrnutie).

3 Geometria je jedna z disciplín matematiky. Pozri Matematika – Wikipédia. Odkaz: <https://sk.wikipedia.org/wiki/Matematika>. Prístup 2020-01-01.

Literatúra:

[2] NEFF, Vladimír. Filosofický slovník pro samouky, neboli, Antigorgias. Vyd. 2., rozš. Praha: Mladá fronta, 1993. 439 s. ISBN 80-204-0383-3.

[3] STÖRIG, Hans Joachim. Malé dějiny filozofie. 4. vyd. Praha: Zvon, 1995. 559 s. ISBN 80-7113-115-6.

Hypotéza zjednotenia (HZ)

07.12.2024

Predslov a abstrakt Predslov – fyzik Vladimír Balek Autor chce opísať gravitačné pôsobenie novým spôsobom, inak ako sa opisuje vo všeobecnej teórii relativity (VTR). Netvrdí, že sa VTR nezhoduje s pozorovaniami – to je správne, pretože sa zhoduje –, ale domnieva sa, že nie je dostatočne „zjednotená“, pretože neposkytuje jednotný opis gravitačného pôsobenia a [...]

Syntéza kresťanstva a buddhizmu

28.06.2024

Vybrané pasáže z kapitoly Schizofrénia a náboženstvo Otvorený list do rádia Lumen Vážené rádio Lumen, poslal som Vám k nahliadnutiu knihu Hypotéza zjednotenia: výber z tvorby. Je tam jedna, pre vás, heretická kapitola Schizofrénia a náboženstvo. Veľmi rád by som poznal váš názor, názor teológa, na túto kapitolu alebo aspoň na vybraný text, [...]

Znovu maďarská karta?

20.08.2023

Toto je úryvok z mojej e-knihy: Inteligentný dizajn bez Boha: hypotéza evolúcie riadenej inteligenciou & Teória zjednotenia, ktorá vyšla v roku 2020. Kniha je dostupná zdarma na siahnutie napr. v internetovom kníhkupectve Martinus. V Slovákoch je hlboko zakorenený aj strach z Maďarov. Má to historické dôvody: Slováci boli v minulosti Maďarmi kruto [...]

Vladimir Putin / Donald Trump /

Trump sa teší na stretnutie s Putinom, tvrdo zasiahne proti nelegálnej migrácii

22.12.2024 21:31

Trump avizoval, že v prvý deň vo funkcii podpíše sériu exekutívnych príkazov, ktorými uzavrie hranice USA pre nelegálnych migrantov.

fico putin

Šialený nápad, zrada či hazardovanie so suverenitou Slovenska. Česká europoslankyňa považuje Fica za bezpečnostné riziko

22.12.2024 20:06, aktualizované: 20:23

Ficovu návštevu v Moskve českí vládni poslanci označujú ako ďalší nemravný krok, ktorý poslúži ruským záujmom.

Russia Slovakia

Fico v Moskve rokoval s Putinom, hovorili o plyne aj vojne na Ukrajine. Opozícia stretnutie ostro kritizuje

22.12.2024 18:06, aktualizované: 22:06

Fico vycestoval do Ruska na pracovnú cestu. S Putinom rokoval nielen o plyne.

parlament, národna rada, NR SR, budova

Voľby by v polovici decembra vyhralo Progresívne Slovensko, SNS mimo parlamentu

22.12.2024 17:35

Prieskum agentúra Ako robila v dňoch 16. až 19. decembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 59
Celková čítanosť: 85246x
Priemerná čítanosť článkov: 1445x

Autor blogu

Kategórie