dancanin

2 Pozitivistická koncepcia teórie poznania  

1. Vnímanie a myslenie poskytuje fakty – skutočnosti. Faktom je všetko, čo je predmetom pocitu, výsledkom pozorovania alebo názoru.  Faktom sú aj dojmy estetické alebo etické.  Neempirickou podmienkou faktov je subjekt, ktorý to všetko vníma a myslí. 

2. Fakty sa snažíme vysvetliť, čo je tvorivým výkonom rozumu. Prichádzame tak k určitej predstave – teórii – , ako to vo svete je, ako to funguje alebo prečo je to tak. Napríklad Aristoteles sa snažil vysvetliť skutočnosť, že telesá padajú k zemi sústavou prvkov: zem, voda, vzduch, oheň a aithér (éter). Každý prvok si hľadá svoje prirodzené miesto. Najťažšia je zem, ľahšia je voda, potom vzduch, oheň a aithér. Ak v telese prevláda prvok zeme, padá dole, ak ohňa, stúpa hore. Nebeské telesá (slnko, mesiac, planéty a hviezdy) tvorí aithér, preto sa pohybujú najvyššie. Aristoteles si myslel, že keď človek niečo pozná rozumom, je to pravda, ktorú netreba dokazovať. V rámci jeho fyziky ťažšie telesá padajú k zemi rýchlejšie, pretože sú priťahované väčšou silou. Avšak Galileo Galilei urobil experiment: spúšťal po naklonenej rovine rôzne ťažké gule a zistil, že majú rovnaké zrýchlenie, teda že ich priťahuje rovnaká sila. A tak Aristotelovu fyziku pozorovaním vyvrátil. Od čias Galileiho si ľudia uvedomili, že každú predstavu treba preverovať experimentom. Preto v súčasnosti sa každú teóriu snažíme potvrdiť alebo vyvrátiť pozorovaním predvídaných faktov. Podľa K. Poppera vedecky zmysluplná je len taká teória, ktorú je v princípe možné vyvrátiť. Ak z teórie nevyplývajú žiadne predpovede, ktoré sa dajú vyvrátiť pozorovaním, nie je to vedecká teória! Potvrdenú teóriu považujeme za správnu, pokiaľ ju nevyvrátia iné pozorované fakty. Správnejšia teória je tá, ktorá vysvetľuje viac faktov, dáva presnejšie predpovede, a nie je vyvrátená inými faktami. Napríklad správnejšia je Newtonova teória, ako (vyvrátená) Aristotelova fyzika, pretože na základe jedného princípu – príťažlivej gravitačnej sily – vysvetľuje, prečo jablko padá na zem, ale zároveň umožňuje aj (pomerne) presne vypočítať pohyb planét na  obežnej dráhe. Ďalším kritériom správnosti je jej jednoduchosť. Napríklad správnejšia je všeobecná teória relativity ako Newtonova teória, pretože dáva presnejšie predpovede a predvída javy, ktoré z Newtonovej teórie nevyplývajú, dokonca ju vyvracajú⁷, pre bežné výpočty je však výhodnejšia Newtonova teória. Vedecká teória vzniká tak, že na základe určitých vybraných faktov a predpokladov – teorém  (napríklad jablko padá k zemi, rýchlosť planét na obežnej dráhe sa s približovaním k Slnku zväčšuje)  –  prichádzame k určitému vysvetleniu javov a vyvodzujeme závery, ktoré sa dajú overiť ďalším pozorovaním. Ak sa predpovede potvrdzujú, máme dostatočnú istotu, že teória je pravdivá. Nemáme však istotu, že je úplne pravdivá alebo nemáme úplnú istotu o jej pravdivosti, totiž nemáme istotu, že sa (neskôr) nenájdu fakty, ktoré ju vyvracajú. Určitú predstavu sveta (teóriu) nie je možné vyvrátiť inou predstavou, ale iba pozorovaním, preto ak sú v konflikte dve predstavy, správna je tá, ktorá je v súlade s faktami, napríklad teóriu stvorenia vyvrátila evolučná teória. Ak konflikt nie je možné rozriešiť pozorovaním, ide o neriešiteľné spory –  antinómie – , napríklad, či je priestor deliteľný do nekonečna alebo nie.

3. Otázka poznania je vlastne otázkou objavu. To, čo nazývame poznanie, a čo čítame v učebniciach, je genéza objavov. Objavom napríklad je, že kresadlom sa dá vyrobiť oheň. Tento poznatok si môže overiť každý človek, v tom spočíva zdôvodnenie jeho pravdivosti. K. Popper píše, že vedecké teórie sú principiálne nedokázateľné [je možné ich lenfalzifikovať (vyvrátiť)].  Neučíme sa z poznatkov a porozumenia veciam, ale z chýb. Vedecký pokrok vzniká tým, že sa snažíme falzifikovať existujúce vedecké teórie  ([1], 62). Dovolím si s ním nesúhlasiť. Objav je zistenie, prípadne vysvetlenie nových faktov, učíme sa objavom, teda neučíme sa len falzifikáciou existujúcej teórie, čo je tiež objav, ale aj novými poznatkami a porozumením veciam. Falzifikáciou existujúcej teórie ešte nová teória nevzniká, aj keď k tomu niekedy vedie. Pokrok vedy, podľa môjho názoru, spočíva v tom, že sa k existujúcej teórií snažíme objaviť alternatívnu teóriu. Napríklad  všeobecná teória relativity je alternatívna teória k Newtonovej teórii. Avšak všeobecná teória relativity nie je vylepšením Newtonovej teórie, ani nevznikla na základe toho, že sa Newtonova teória ukázala ako nesprávna  (Newtonova teória bola falzifikovaná až dodatočne na základe predpovedí všeobecnej teórie relativity), ale vznikla na základe vlastných predpokladov. Aj úspešná teória, ako je všeobecná teória relativity, je v konečnom dôsledku len alternatívna teória a nevylučuje iné alternatívy. Určitá alternatíva sa ukáže ako výhodnejšia, napríklad Newtonova teória je pre jednoduchšie výpočty výhodnejšia. (Je to tak, ako v prípade zápaliek a kresadla – zápalky predstavujú výhodnejšiu alternatívu kresadla.)  A niekedy stojí ľudstvo pred úlohou vysvetliť určité fakty a vytvoriť úplne novú teóriu, ako tomu bolo v prípade Newtonovej teórie alebo špeciálnej teórie relativity. Preto vedecký a technický pokrok nevzniká len falzifikáciou existujúcich teórií, ale predovšetkým objavením nových teórií a vynálezov!

4. V časti 1.2.1 som uviedol, že axiómy a definície matematiky a geometrie sa môžu zmeniť do inej paradigmy, ktorá lepšie zodpovedá skúsenosti,  napríklad prechod od euklidovskej k neeuklidovskej geometrii. Aj logické zákony, ako napríklad zákon: „Nemôže niečo v tom istom ohľade zároveň byť aj nebyť,“ podľa môjho názoru vyjadrujú skúsenosťou objavené zákony reality: nemôžeme pozorovať, že niečo zároveň je, aj nie je.

Poznámky:

⁷ Stáčanie perihélia vnútorných planét: Merkúr, Venuša.

Literatúra:

[1] ANZENBACHER, Arno. Úvod do filozofie. Překlad Karel Šprunk. 2. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1991. 304 s. ISBN 80-04-26038-1.