dancanin

Urobil som chybu, že som naraz zverejnil celý 15 stranový článok. Rozhodol som sa ho zverejňovať obdeň po častiach.

1 Poznámky k problému poznania

1.1 Platón

Z môjho pohľadu je kuriózna Platónova teória poznania:

Keď vidím kravu, zmyslami vnímam jej farbu, tvar, počujem bučanie. Toto zmyslové sa stále mení: farba nadobúda iný odtieň, telo pri pohybe iný tvar, bučanie ustáva. Napriek tomu niečo  v tomto nazeraní ostáva stále – ono „krava“, ktorú vidím. Na základe tohto Platón rozlišuje medzi zdaním (doxa) a pravým bytím (on). Zdaním sú naše premenlivé vnemy kravy – jej javy. Pravým bytím je to, čo robí kravu kravou – jej esencia, idea. Poznanie sa realizuje tak, že duchom nahliadame pravé bytie, ktorým sú idey veci. U Platóna je to ešte trochu zložitejšie: Pred tým ako duša človeka prišla na tento svet, priamo nazerala idey a v tomto svete sa na ne iba rozpomína, čím sa realizuje poznanie. Stvoriteľ (démiúrgos) vytvoril materiálny svet podľa ideí. Pravé poznanie spočíva v tom, že duša človeka a materiálne veci sa stretávajú v priesečníku, ktorým sú idey vecí: na jednej strane veci participujú na ideách, na druhej strane sa človek rozpomína na idey ([1], 41-45). Pojem veci tvorí idea, ktorá existuje nemenne a večne. Reálna vec existuje iba cez účasť (participáciu) na idey. 

V porovnaní s Platónovou  participačnou  teóriou poznania môžem postaviť svoju pozitivistickú teóriu:

Už z biologických dôvodov je pre nás dôležité, aby sme v nazeraní našli súvislosti, ktoré sú pre nás dôležité a správne spoznali veci. Veci spoznávame podľa určitých znakov. Napríklad to, čo sa pasie na lúke, má vemeno a bučí, je krava. Je to naozaj krava? Je, lebo ju môžeme podojiť, zabiť a zjesť. Správnosť nášho poznania sa potvrdzuje v tom, že sa naplnia naše očakávania. Podľa určitých znakov teda nenahliadame ideu veci, ale vec jednoducho spoznáme. Reálne existujú iba veci, z ktorých niektoré majú spoločné znaky, napríklad huby v lese. Je pre nás životne dôležité, aby sme určité veci odlíšili od iných vecí, napríklad rozlíšili jedlú hubu od jedovatej. Úloha rozumu spočíva v tom, že hľadáme znaky charakteristické pre určitú skupinu vecí (alebo javov), na základe ktorých tieto veci spoľahlivo spoznáme a odlíšime od iných vecí. Na základe tohto rozlíšenia označujeme menom skupinu vecí (alebo rovnaké javy) a tvoríme tak pojem. Pojem, ako taký, sa nedá predstaviť. Keď si chcem priblížiť pojem, musím si predstaviť iba nejakú reálnu vec alebo viac vecí, na ktorých môžem objasniť znaky charakteristické pre tento pojem a odlíšiť ho od niečoho iného. Veci teda spoznávame a rozlišujeme podľa charakteristických znakov. Napríklad pohár spoznáme ako nádobu, z ktorej sa dá piť. Keď sa pohár rozbije, zmenia sa charakteristické znaky pre túto vec a z pohára sa stanú črepy. Aristoteles by povedal, že rozbitím zanikla substancia (podstata) pohára. V skutočnosti sa len zmenili znaky charakteristické pre túto vec, na základe čoho tú istú vec spoznáme ako niečo iné. Pojmy sú iba mená pre všeobecné predstavy veci (alebo javov), ktorým  zodpovedajú určité charakteristické znaky. Tieto predstavy existujú len v našich hlavách a komunikujú sa v pojmoch hovoreným slovom alebo písmom, teda v jazyku. Pojmy teda neexistujú ideálne a večne (ako je to u  Platóna s ideami), ale sú to len mená pre naše všeobecné predstavy, ktoré majú zmysel iba dovtedy, pokiaľ existujú reálne veci, ktoré ich spredmetňujú. Rozum tým, že hľadá znaky charakteristické pre určitú skupinu vecí, na základe ktorých ich spoznáme a rozlíšime, štruktúruje svet. Táto štruktúra, vyjadrená v pojmoch, však tiež nie je niečo stále, ideálne a večné, ale sa stále prehodnocuje a vyvíja. Určité pojmy tak strácajú alebo nadobúdajú význam. Podľa Wittgensteina II (Filozofické skúmania) jediný spôsob, ako zistiť, čo sa daným pojmom myslí, je sledovať ako sa používa v jazyku.

Literatúra:

[1] ANZENBACHER, Arno. Úvod do filozofie. Překlad Karel Šprunk. 2. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1991. 304 s. ISBN 80-04-26038-1.