dancanin

Úvodom: Tento článok je časťou mojej e-knihy Schizofrénia a náboženstvo (výber z tvorby), ktorá je dostupná zdarma na stiahnutie v internetovom kníhkupectve Martinus. Ak sa vám článok páči, stiahnite si e-knihu, aby som mal aspoň nejaké predaje – zdarma. Knižku si ľahko vyhľadáte a stiahnete. Stačí na stránke Martinus.sk zadať do vyhľadávača moje meno Pavol Dančanin alebo titul Schizofrénia a náboženstvo a knižku si stiahnuť.

3 Poviedka „Teória zjednotenia“

Čitateľovi predkladám na posúdenie upravené diskusné príspevky týkajúce sa tohto článku a cennú korešpondenciu s fyzikom.  Ujasnil som si tu myšlienky. Diskusné príspevky nájdete paradoxne v diskusii k článku 3 dôvody prečo sa hmotná častica nemôže pohybovať rýchlosťou c. Pozri Pavol Dančanin: Blog.sme.sk.

3.1 Vyjadrenie fyzika

Dančanin: Tú stratu rýchlosti rakety pohybujúcej sa rýchlosťou c po vypnutí motorov som si zčista jasna nevymyslel, ako píše recenzent – pseudonym 1295614. Vyplýva to z mojej teórie, že sústava spojená so svetelnou vlnou je ekvivalentná sústave zotrvávajúcej na horizonte udalostí čiernej diery alebo extrémne zrýchlenej sústave, ktorá tiež vytvorí vlastný horizont udalostí. Jej dedukciu vysvetľuje jednoduchý príklad: Raketa s extrémnym zrýchlením by vytvorila horizont udalostí, resp. dostala by sa (vystúpila by) na horizont udalostí. Pokiaľ by sme ju tam udržiavali, podľa mňa by sa takáto raketa pohybovala rýchlosťou c. Po vypnutí motorov by sa stala zotrvačnou sústavou, spadla by z horizontu udalostí a stratila by rýchlosť c. Z toho vyplýva, že v sústave pohybujúcej sa rýchlosťou c by mala na raketu (teleso) pôsobiť relativistická zotrvačná sila, ktorá by ju po vypnutí motorov spomalila.

Ešte prečo nazývam svoj článok Teória zjednotenia. Pretože podľa nej platí princíp ekvivalencie medzi gravitačnou, zotrvačnou a relativistickou zotrvačnou silou pôsobiacou pri rýchlosti c. V sústave spojenej  so svetelnou vlnou ide vo všetkých troch prípadoch o rovnakú silu. Toto nazývam UNIVERZÁLNY PRINCÍP EKVIVALENCIE. Keby sme ho akceptovali, bola by to báza pre zjednotenie gravitácie, zotrvačných síl a pohybového zákona šírenia sa svetla – relativistickej zotrvačnej sily.

Nanešťastie tá moja teória, že raketa po vypnutí motorov stratí rýchlosť c, v dôsledku pôsobenia relativistickej zotrvačnej sily, sa nedá experimentálne overiť a ako píše tyso4, nič čo sa nedá overiť, nepatrí do fyziky. Takže sa vzdávam.

Pseudonym 1295614: Pri páde do čiernej diery zrýchľuješ na horizont udalostí a si v inerciálnej sústave, teda ty necítiš žiadne zotrvačné sily. Pri zrýchľujúcej rakete naopak cítiš. Už ani toto nie je to isté. Ale to je márne písať ti stále dookola.

Dančanin: Keby si ZOTRVÁVAL na horizonte udalostí čiernej diery, cítil by si gravitačnú silu ekvivalentnú zotrvačnej sile v extrémne zrýchlenej rakete, ktorá tiež vytvorí horizont udalostí. Rovnakú silu by si cítil pri rýchlosti c. Z toho plynie princíp ekvivalencie medzi gravitačnou, zotrvačnou a relativistickou zotrvačnou silou – pôsobiacou pri rýchlosti c. Nazývam ho UNIVERZÁLNY PRINCÍP EKVIVALENCIE. Pozri si prosím obrázok 1 (časť 1) a potom mi napíš.

Pseudonym 1295614: Odkiaľ si prišiel na to, že raketa s extrémnym zrýchlením vytvorí horizont udalostí?

Dančanin: Vyplýva to z princípu ekvivalencie vo VTR. Extrémne zrýchlená sústava je ekvivalentná sústave zotrvávajúcej na horizonte udalostí čiernej diery, preto aj extrémne zrýchlená sústava vytvorí horizont udalostí.

Pseudonym tyso4: Z VTR nič také priamo nevyplýva. Uveď literatúru, z ktorej to vyplýva!

Dančanin: Je to moja logická úvaha. Toto by bolo dobré konzultovať s fyzikom. Napísal som dôveryhodnému fyzikovi, musíme počkať na jeho vyjadrenie.

O deň neskôr

Dančanin: Napísal som tomu fyzikovi.  Položil som mu otázku – platí tvrdenie: „Extrémne zrýchlená sústava je ekvivalentná sústave zotrvávajúcej na horizonte udalostí čiernej diery, preto aj extrémne zrýchlená sústava vytvorí horizont udalostí.“?

Fyzik mi odpísal: Je to nesprávne z viacerých dôvodov. Predovšetkým, „sústava zotrvávajúca na horizonte“ neexistuje. Na horizonte môže zotrvať iba svetlo — keď prechádzate cez horizont a zasvietite baterkou smerom von z čiernej diery, svetlo z baterky ostane stáť na horizonte, prípadne, ak čierna diera rotuje a baterku namierite v smere jej rotácie, bude obiehať po horizonte okolo osi čiernej diery. Ak zasvietite baterkou v inom smere, alebo ak v hocijakom smere, aj v tom, v ktorom ste zasvietili baterkou, vyhodíte z rakety teleso, ktoré má rýchlosť menšiu než rýchlosť svetla, spadne do čiernej diery. A keďže vzťažné sústavy sa podľa teórie relativity nutne pohybujú rýchlosťou menšou než rýchlosť svetla, nijaká vzťažná sústava nemôže stáť na horizonte, ani po ňom obiehať. Ďalej, vzťažná sústava nie je jeden vzťažný bod, je to SÚSTAVA VZŤAŽNÝCH BODOV. Ak vzťažná sústava stojí v gravitačnom poli, každý jej vzťažný bod je zrýchlený vzhľadom na miestnu lokálne inerciálnu sústavu, ktorá v gravitačnom poli voľne padá. Zrýchlenie vzťažných bodov je rovnako veľké a opačne orientované ako zrýchlenie voľného pádu v danom mieste, to znamená, že body bližšie k zdroju gravitačného poľa majú väčšie zrýchlenie než body ďalej od zdroja. Ak je tým zdrojom čierna diera, zrýchlenie vzťažných bodov bude neobmedzene rásť, keď sa blížime k horizontu. Pravda, sústavu nemôžeme REÁLNE predĺžiť až na horizont, lebo na horizont nemôžeme umiestniť vzťažný bod, ktorý by tam stál. Môžeme ju predĺžiť len V ZMYSLE LIMITY, a V TOMTO ZMYSLE povedať, že jej zrýchlenie na horizonte je nekonečné. To isté platí o zrýchlenej sústave. V nej si zvykneme vybrať jeden bod ako „stanovisko pozorovateľa“ a stotožniť zrýchlenie sústavy so zrýchlením tohto bodu. Ale v skutočnosti majú rôzne body RÔZNE ZRÝCHLENIA, tým väčšie, čím ďalej ideme proti smeru zrýchlenia pozorovateľa. No a v konečnej vzdialenosti od pozorovateľa — menovite vo vzdialenosti c^2/a, kde c je rýchlosť svetla a a je zrýchlenie pozorovateľa — sa nachádza, OPÄŤ V ZMYSLE LIMITY, horizont, na ktorom je zrýchlenie sústavy nekonečné. Horizont teda existuje v každej zrýchlenej sústave, akurát je tým ďalej od pozorovateľa, čím je jeho zrýchlenie menšie. Napríklad ak sa pozorovateľ pohybuje so zrýchlením, ktoré sa rovná gravitačnému zrýchleniu na povrchu Zeme, teda 9,81 m/s^2, horizont je od neho vzdialený približne jeden svetelný rok. Pre úplnosť dodávam, že tento horizont sa líši od horizontu čiernej diery v jednom podstatnom bode: nie je to sféra (guľová plocha), ale rovina kolmá na smer pohybu pozorovateľa.

Dančanin: Položil som mu otázku: „Nenachádzal by sa pozorovateľ s extrémnym zrýchlením alebo pohybujúci sa rýchlosťou c na horizonte udalostí?“ (Keď píšete, že horizont je tým ďalej od pozorovateľa, čím je jeho zrýchlenie menšie.) 

Pozrite si prosím  obrázok 1 (časť 1) aj s popisom a odpíšte mi, či podľa Vás platí. Zrejme neplatí. V obrázku 1b píšem, že táto sústava je ekvivalentná extrémne zrýchlenej sústave.

Fyzik mi odpísal: Nuž hej, V ZMYSLE LIMITY sa pozorovateľ s nekonečným zrýchlením nachádza na horizonte zrýchlenej sústavy. Ak sa to chápe takto, potom sa obrázky 1a a 1b v zásade dajú akceptovať, akurát na obrázku 1b by svetelná vlna mala byť rovinná (mala by to byť úsečka, nie oblúk). Problém s takým chápaním je, že LIMITA NIE JE JEDNOZNAČNÁ — pozorovateľ, ktorý má V ZMYSLE LIMITY rýchlosť svetla, môže mať práve tak dobre aj nulové zrýchlenie. To vtedy, keď jeho sústavu chápeme ako limitu inerciálnych sústav. Môj mail do svojho blogu nedávajte, načo to komplikovať. Stačí, keď do textu pridáte „v zmysle limity“ a spomeniete tú nejednoznačnosť.

Dančanin: Fyzikovi som napísal: Neviem, či si to uvedomujete. Veď Vy ste vlastne uznali moju teóriu. 🙂

Fyzik mi odpísal: Len tú jednu časť, a len v obmedzenom zmysle — v takom, ako som písal. 

Dančanin: Áno, rozumiem. To moje tvrdenie, že „extrémne zrýchlená sústava vytvorí horizont udalostí“ je teda správne?

Fyzik:  Áno, je, v zmysle limity, ktorá je nejednoznačná. K tomu by sa malo ešte dodať, že tá limita je aj singulárna — v zmysle, že sa pri nej vlastnosti uvažovaného matematického objektu skokom zmenia. Menovite, zrýchlená sústava, ktorá pri ľubovoľne veľkom konečnom zrýchlení siaha do nekonečna v smere zrýchlenia a k horizontu proti smeru zrýchlenia, sa pri nekonečnom zrýchlení scvrkne do roviny pohybujúcej sa rýchlosťou svetla; inými slovami, do rovinnej svetelnej vlnoplochy. To je dôsledok kontrakcie dĺžok.

Dančanin – doslov: Tak som nakoniec pochodil celkom dobre.

Na záver aforizmus

Diletant

Mám šťastie. Do fyziky smie kecať každý. Horšie by to bolo v medicíne.