dancanin

Úvodom: Tento článok je časťou mojej e-knihy Schizofrénia a náboženstvo (výber z tvorby), ktorá je dostupná zdarma na stiahnutie v internetovom kníhkupectve Martinus. Ak sa vám článok páči, stiahnite si e-knihu, aby som mal aspoň nejaké predaje – zdarma. Knižku si ľahko vyhľadáte a stiahnete. Stačí na stránke Martinus.sk zadať do vyhľadávača moje meno Pavol Dančanin alebo titul Schizofrénia a náboženstvo a knižku si stiahnuť.

3.4 Dalajláma XIV.. Čtyři vznešené pravdy: základy buddhistického učení.

V Úvode tejto knižky je zhrnuté buddhistické učenie. Dovolím si zacitovať podstatnú časť z neho.

Kedykoľvek začínam hovoriť o buddhistických učeniach, mám tendenciu ich predstaviť na základe dvoch ústredných princípov. Prvým z nich je vzájomne závislá podstata skutočnosti. Na chápaní tejto základnej pravdy spočíva celá buddihistická filozofia. Druhý princíp je princíp nenásilia. Nenásilie koná buddhista, ktorý správne nahliada na vzájomne závislú povahu reality. Nenásilie znamená, že by sme sa mali zo všetkých síl snažiť pomáhať druhým a – pokiaľ to nie je možné – že by sme sa mali zdržať akéhokoľvek ubližovania druhým ([2], 13-14).

Závislé vznikanie

V sútrach Buddha opakovane prehlasuje, že keď niekto chápe vzájomne závislú povahu reality, chápe i dharmu; a keď niekto chápe dharmu, chápe i Buddhu. Verím, že keď sa na toto prehlásenie pozrieme z pohľadu Nágárdžunovej školy madhjamaka, dostaneme sa k najzrozumiteľnejšiemu vysvetleniu všetkých implikácií, ktoré v sebe toto prehlásenie skrýva. (…) Podľa Nágárdžunyho má závislé vznikanie tri významové roviny.

Prvý význam, bežný u všetkých buddhistických škôl, sa vzťahuje ku klasickej závislosti, ako ju poznáme my všetci. Slovo pratitjásamutpáda (závislé vznikanie) sa skladá z dvoch slov: „pratit“ znamená „závisieť“, „samutpáda“ znamená „vznikanie“. Zmyslom je, že všetky podmienené veci a udalosti vo vesmíre vznikajú len a jedine v dôsledku interakcie rôznych príčin a podmienok. To je dôležité, pretože tým sú vopred vylúčené dve možnosti. Po prvé, že veci môžu vzniknúť z ničoho, bez príčin a podmienok, a po druhé, že veci môžu vzniknúť dielom nejakého transcendentálneho stvoriteľa.

Teraz k druhej významovej rovine: princípu závislého vznikania možno rozumieť vo vzťahu častí a celku. Na všetky hmotné predmety možno nahliadať ako na celky, ktoré sa skladajú z častí. „Celok“ alebo „celistvosť“ závisí na existencii častí. Taká závislosť vo fyzickom svete celkom určite existuje. Podobne je možné nahliadať aj na nefyzické entity, napríklad na vedomie – vedomie je zložené z časových úsekov, ktoré dohromady tvoria kontinuum. Ak posudzujeme vesmír z tohto hľadiska, nielen že vidíme, že každá podmienená vec vznikla v závislosti na niečom inom, chápeme tiež, že podľa princípu závislého vznikania vyvstáva aj celý svet fenoménov.

Závislé vznikanie má ešte tretiu významovú dimenziu. Všetky veci a udalosti – v podstate úplne všetko – vznikajú iba a jedine ako výsledok súhry mnohých faktorov, ktoré ich utvárajú. Každú vec možno pomyselne rozložiť na časti, na ktorých je závislý celok. Z toho vyplýva, že žiadna vec nemá svoju vlastnú nezávislú vnútornú identitu. Potom ak veciam pripisujeme nejakú nezávislú identitu, je to len vďaka interakcii medzi naším vnímaním a realitou. Tým však nechcem povedať, že veci neexistujú. Buddhizmus nie je nihilistický. Veci existujú, ale nemajú žiadnu nezávislú, autonómnu realitu. (…) ([2], 18-20)

Tým, že porozumieme hlbšej podstate vzájomnej závislosti reality v kauzálnej rovine, začneme chápať aj to, čo nazývame karmou, karmickým zákonom príčiny a dôsledku, ktorý vládne ľudskému konaniu. Tento zákon vysvetľuje, ako naša bolesť a strasť súvisia či priamo vyvierajú z predchádzajúcich negatívnych skutkov, myšlienok a správania a ako zážitky ako šťastie a radosť, po ktorých túžime, sú zapríčinené pozitívnymi skutkami, emóciami a myšlienkami.

Pochopenie závislého vznikania ako kauzálnej závislosti vám poskytne hlboký vhľad do povahy reality. Keď si uvedomíte, že všetko, čo vnímate a prežívate, je výsledkom interakcie príčin a podmienok, zmení sa váš celkový pohľad. Zmení sa chápanie vašich vnútorných zážitkov, zmení sa chápanie sveta ako takého, zmení sa úplne všetko. Akonáhle si upevníte tento spôsob filozofického nazerania, budete schopní do tohto rámca previesť aj vaše chápanie karmy, lebo aj karmické zákony sú špecifickou inštanciou všeobecného princípu kauzality. (…) ([2], 20-21)

Práve prostredníctvom tejto reflexie a analýzy získava človek vhľad do toho, čo sa v buddhizme technicky nazýva „pôvod strasti“ – inými slovami, do emotívnych zážitkov a skúseností, ktoré vedú k mylným záverom a zmäteniam a ktoré balamutia myseľ. A keď k tomuto vhľadu pridáme chápanie vzájomne závislej povahy reality na tej najhlbšej úrovni, získame tiež vhľad do toho, čo nazývame „prázdnou povahou reality“. Tým mám na mysli, že každý objekt a každá udalosť vznikajú len kombináciou mnohých faktorov a sami o sebe nemajú žiadnu nezávislú existenciu. (…) ([2], 22-23)

… Čandrakírti prehlasuje, že keď človek dokáže postulovať prázdnotu, dokáže postulovať aj svet závislého vznikania. A keď dokáže postulovať svet závislého vznikania, dokáže postulovať aj bežný vzťah medzi utrpením a jeho pôvodom. (…) ([2], 23) To je zároveň zmyslom Buddhovho prehlásenia, že keď chápeme závislé vznikanie, chápeme aj dharmu. Podobne môžeme vidieť pravdu o zániku a cestu, ktorá k tomuto zániku vedie. (…) ([2], 24)

Dve pravdy

Aby sme správne porozumeli štyrom vznešeným pravdám, myslím, že je nutné, aby sme najskôr dobre porozumeli dvom pravdám: po prvé konvenčnej alebo relatívnej pravde a po druhé najvyššej pravde. (…)

Ako má človek porozumieť základnej buddhistickej doktríne o dvoch pravdách? Prostredníctvom každodennej skúsenosti človek poznáva to, čo sa v buddhizme nazýva samvaharasatja, čo je svet konvenčnej reality, v ktorom vládne zmienený bežný logický princíp kauzality. Pokiaľ akceptujeme realitu tohto sveta ako konvenčnú realitu, potom dokážeme akceptovať aj prázdnu povahu tohto sveta, ktorá je podľa buddhizmu najvyššou alebo vrcholnou pravdou (paramarthasatja). Vzťah medzi obidvomi aspektami reality je nesmierne dôležitý. Svet viditeľných foriem nie je používaný ani tak k zdôrazneniu kontrastu či protichodnosti k najvyššej pravde, ale naopak ako jej dôkaz, ako potvrdenie, že vrcholná pravda platí, ako základ, na ktorom vrcholná povaha reality stojí.

Až keď správne pochopíte povahu a vzťah týchto dvoch právd, dokážete plne porozumieť významu štyroch vznešených právd. A akonáhle porozumiete štyrom vznešeným pravdám, máte dobrý základ k tomu, aby ste správne pochopili aj to, čo znamená prijatie útočiska u Troch klenotov ([2], 24-26).

Tri klenoty

Technicky sa buddhistom stávame vtedy, keď sa rozhodneme prijať útočisko u Troch klenotov a keď si vytvoríme bódhičittu, čo je altruistická myseľ, súcit alebo tiež dobré srdce. Tri klenoty buddhizmu sú Buddha, dharma – jeho učenie – a sangha, buddhistická komunita ([2], 14).

Zbežne naznačím štyri vznešené pravdy:

1. Pravda o strasti. Súčasný stav, v ktorom sa nachádzame, je stav duhkha, strasti, frustrácie a nespokojnosti ([2], 41).
2. Pravda o pôvode strasti. Koreňom nášho utrpenia je zásadná nevedomosť ([2], 71).
3. Pravda o zániku. Je možné docieliť oslobodenie. Pretože si dokážeme odvodiť pravdu o prázdnote, musíme tiež pripustiť, že skrz logické uvažovanie sme schopní sa dopracovať aj k oslobodeniu ([2], 95).
4. Pravda o ceste. Oslobodenie je možné dosiahnuť priamym intuitívnym chápaním prázdnoty a súcitom ([2], 112; [2], 114).  

Literatúra:

[2] Dalajláma XIV.: BSTAN-‚DZIN-RGYA-MTSHO, XIV. Čtyři vznešené pravdy: základy buddhistického učení. Překlad Thubtän Džinpa. Praha: Pragma, ©2002. 160 s. ISBN 80-7205-857-6.