dancanin

Úvodom: Tento článok je časťou mojej e-knihy Schizofrénia a náboženstvo (výber z tvorby), ktorá je dostupná zdarma na stiahnutie v internetovom kníhkupectve Martinus. Ak sa vám článok páči, stiahnite si e-knihu, aby som mal aspoň nejaké predaje – zdarma. Knižku si ľahko vyhľadáte a stiahnete. Stačí na stránke Martinus.sk zadať do vyhľadávača moje meno Pavol Dančanin alebo titul Schizofrénia a náboženstvo a knižku si stiahnuť.

3.2 MAHÁRŠI, Ramana. Buďte čím skutečně jste.   

Dostala sa mi do rúk  knižka od indického majstra Ramana Maháršiho: Buďte čím skutečně jste(Lit. [7]). Tá knižka je o realizácii vlastného Ja, ktorým naozaj sme. Rád by som sa s vami podelil o pár myšlienok z nej (postupne ako som ju čítal).

Svet bez tela neexistuje, telo nikdy neexistuje bez mysle, myseľ neexistuje bez vedomia a vedomie nikdy neexistuje bez skutočnosti ([7], 13). Skutočnosť je vyslobodenie. Veľká vďaka tomuto majstrovi.

Pre toho, kto je s touto skutočnosťou zjednotený, neexistuje myseľ … a teda ani introverzia ani extroverzia ([7], 29).

„Ja som“ je skutočnosť ([7], 34).

Vidím, že som to nechápal správne. Pod skutočnosťou som si predstavoval vonkajšiu skutočnosť. Táto myšlienka, aj keď som ju nesprávne chápal, mi veľmi pomohla. Ale podľa majstra  „Ja som“ je skutočnosť. Asi som na to prišiel, ale už dávno, ako malé dieťa. Vyjadruje to MM 2) Ostro si uvedomuj svoju existenciu! Bytie je fascinujúca vec. V hlave mi pulzuje: Ale veď toto som predsa ja! Ja som, jestvujem! Dodám, že MM 2) je čriepok osvietenia. Pre osvieteného človeka sú všetci ľudia osvietení. Myslel som, že MM 2) k ničomu nevedie, lebo takí sú všetci ľudia (všetci to cítia), ale asi to bude kameň mudrcov. Ten zážitok má každý človek, len mu nevenuje pozornosť. Je to niečo tak otriasajúce, až rušivé, že sa tým nikto nezaoberá. Neskôr ten zážitok zahalila myseľ, psychika.

Niečo z majstrovej praxe:

Nemysli, že si – buď! Nepremýšľaj o bytí – ty si! ([7], 42)

Myšlienky musia byť zastavené skúmaním, komu vznikajú ([7], 49). … pri vzniku akejkoľvek myšlienky sa pýtame, komu vznikla. Ak znie odpoveď, „Ja mám túto myšlienku“, pokračuje skúmanie otázkou, „Kto je tento „ja“ a čo je jeho zdrojom?“(…) Hovoríte, „Ja som“. Zistíte, kto to je ([7], 53).

Majster zdôrazňoval subjektívne vedome „ja“ ako jediný prostriedok k dosiahnutiu Ja ([7], 59).

Pátrajte, komu meniace sa myšlienky patria. Zistíte, že vznikajú až po „ja“ – myšlienke [ego]. Podržte túto „ja“ – myšlienku a ona vymizne. Vysledujte spätne zdroj „ja“ – myšlienky. Zostane samotné Ja ([7], 53-54).

Ja je večný mier. Mier je váš prirodzený stav. Myseľ je prirodzenému stavu na prekážku. (…) Skúmajte, čo myseľ je a ona zmizne. Bez myšlienok taká vec ako myseľ v skutočnosti neexistuje. Avšak vďaka vynáraniu myšlienok odhadujete niečo o ich počiatku a nazvete to mysľou. Keď skúšate uzrieť, čo to je, zistíte, že taká vec ako myseľ skutočne neexistuje. Keď myseľ takto vymizla, realizujete večný mier ([7], 45). (Moja poznámka: Keby to bolo také jednoduché.) Ja je čisté blaho. Nazývajte to čistým blahom, Bohom, Átmanom alebo akokoľvek chcete ([7], 64). Ja je skutočná láska. Človek, ktorý tajomstvo tejto lásky pozná, vidí, že samotný svet je plný univerzálnej lásky ([7], 64). Ja je existencia. Existencia je to isté čo šťastie a šťastie to isté čo existencia ([7], 18). (Moja poznámka: Tieto zážitky sa mi zrejme nikdy nepodarí zrealizovať. Viem, že som, prípadne môj zážitok: toto som ja – MM 2). Žiadna veľká mystika, blaho, to nie je.)

Vaše Ja je s vami dôverne spojené a vy ste si ho vždy vedomý. Hľadajte ho a budete ním ([7], 102).

Pár majstrových myšlienok:

Neskutočnosť je v súčasnosti utkvelá myšlienka, ale našou skutočnou prirodzenosťou je skutočnosť. Nesprávne trváme v neskutočnosti, to jest v pripútanosti k myšlienkam a svetským činnostiam. Ich zastavenie odhalí pravdu ([7], 90).

Majster však vždy odmietal dávať svojim oddaným povolenie k tomu, aby sa vzdali svojich svetských povinností v prospech meditatívneho života a vždy trval na tom, že realizácia je pre každého rovnako dosiahnuteľná bez ohľadu na fyzické okolnosti ([7], 94).

 Jediná Sloboda [úloha], ktorú máte, je obrátiť myseľ do vnútra a vzdať sa svojich činností tam ([7], 96).

… človek by mal konať, bez toho, aby si myslel, že je konajúci. Konanie bude pokračovať aj v stave bez ega. Každý človek vstúpil do prejavu s určitým zámerom a tento zámer bude splnený, či už sa za konajúceho pokladáte alebo nie. (…) Všetky činnosti prebiehajú automaticky. (…) … musíme ako Ja, zostávať v mieri. Avšak činnosti budú pokračovať i v tomto stave. (…)  … činnosť bez konajúceho ([7], 106). (Moja poznámka: Myslím, že viem, čo tým majster myslí. Je to jednoduché, pozná to každý robotník. Pri mechanickej činnosti človek funguje „na autopilota“. Posilňuj „autopilota“ a nájdeš svoje pravé Ja. Len to majstrovo božské blaho, vyplývajúce z absencie mysle, nám chýba.)

Skutočné zničenie mysle znamená, že nie je rozpoznaná ako oddelená od Ja [potom by malo ostať len samotné  Ja]. Myseľ nie je ani teraz. Uvedomte si to. Ako to môžete urobiť, ak nie v každodenných činnostiach, ktoré prebiehajú automaticky? Vedzte, že myseľ, ktorá ich podporuje, nie je skutočná, že je len fantómom vychádzajúcim z Ja. To je spôsob ako zničiť myseľ ([7], 110-111).

Akú to hrá rolu, že je myseľ aktívna? Deje sa to len na podklade Ja. Držte sa Ja aj v priebehu mentálnych činností ([7], 112).

Myseľ spočívajúca v Ja svieti, žiari (MM 67).

Len pokojná jasnosť, ktorá je bez mentálneho ruchu, je samádhi6, ktoré je pevným základom oslobodenia. Horlivou snahou zničiť klamné mentálne rozruchy zakúšate toto samádhi ako mieruplné vedomie, ktoré je vnútorným jasom ([7], 112).

Blaho je vec, ktorá je tu vždy – neprichádza a neodchádza. To, čo prichádza a odchádza je výtvorom mysle a nemali by ste sa tým zaoberať ([7], 120).

Konečnou prekážkou v meditácii je extáza; pociťujete blaho a šťastie a chcete v tejto extáze zostať. Nepoddávajte sa jej a prejdite do ďalšieho štádia, ktorým je veľký pokoj. Pokoj je viac než extáza a norí sa do samádhi ([7], 122). (Moja poznámka: Myslím si, že toto je cesta – pokoj, nie extáza.)

Podobnosť s buddhizmom. Nemáte trápenie, obavy, starosti, lebo ste došli k vedomiu, že neexistuje nič, čo by vám patrilo. Viete, že všetko koná čosi, s čím ste vo vedomom spojení ([7], 110).

Majster prebýva v Srdci. Pochybnosti vznikajú, keď ho identifikujete s niečím hmatateľným a fyzickým. Srdce nie je predstava, nie je objektom meditácie. Je však sídlom meditácie. Trvá len samotné Ja.  V Srdci vidíte telo a je v ňom i svet. Nie je nič od neho oddelené. Sídlia tam všetky druhy snáh ([7], 57). Skutočne, samotné Ja je centrom. Je všade, vedomé si seba ako „Srdce“, vedomie Ja ([7], 57).

Mudrc pomáha svetu len tým, že je skutočným Ja. Najlepší spôsob ako slúžiť svetu, je dosiahnuť stav bez ega ([7], 107).

O Bohu. … osobný Boh, zvrchovaný stvoriteľ vesmíru, skutočne existuje. To však platí len z relatívneho hľadiska tých, čo nerealizovali pravdu, tých ľudí, ktorí veria v reálnosť individuálnych duší. Z absolútneho hľadiska nemôže mudrc prijať žiadnu inú existenciu než neosobné Ja, jediné a beztvaré ([7], 143).

Dve cesty. Existujú len dve cesty ako zvíťaziť nad osudom alebo na ňom byť nezávislý. Jednou cestou je skúmať, pre koho tento osud existuje a odhaliť, že osudom je viazané iba ego a nie Ja a že ego neexistuje. Druhou cestou je ego zabiť úplným podrobením sa Pánovi tým, že si uvedomujete svoju bezmocnosť a stále hovoríte, „nie ja, ale ty, Pane“, vzdávajúc sa pritom akéhokoľvek pocitu „Ja“ a „moje“ a prenechávajúc Pánovi, aby s vami robil, čo sa mu chce. Podrobenie nikdy nie je možné považovať za úplné, pokiaľ oddaný od Pána chce to alebo ono. Skutočné podrobenie je láska k Bohu a nič iného, dokonca ani nič, čo by slúžilo oslobodeniu. Inými slovami, pre víťazstvo nad osudom je treba úplne vyhladiť ego, či už sebaspytovaním alebo cestou bhakti (oddanosti) ([7], 156).

Praktická otázka: Ako je to s diétou?

Odpoveď: Strava ovplyvňuje myseľ. Pre cvičenie akéhokoľvek druhu jogy je vegetariánstvo úplne nutné, pretože robí myseľ sattvickejšou (čistou a harmonickou).

Otázka: Môže človek dosiahnuť duchovné osvietenie, keď je mäsitú potravu?

Odpoveď: Áno, ale postupne sa jej vzdajte a zvyknite si na potravu sattvickú. Akonáhle ste však raz dosiahli osvietenie, hrá to, čo jete, menšiu rolu, pretože pri veľkom ohni nezáleží na tom, aké palivo sa prikladá ([7], 99).   

Záver: Netreba nič hľadať, všetko tu už je, stačí si to uvedomiť. Guru realizáciu neprináša, len odstraňuje prekážky. Ja je realizované vždy ([7], 71). Hľadanie komplikujú hlasy. Preto je potrebný výcvik mysle. Zbytočne o tom buddhistickí majstri nepíšu. Keď pracujem s mysľou, ostáva mi iba prázdnota a ani tou nie som. To bude asi moja cesta. Maháršimu sa to podarilo inou metódou – priamym nahliadnutím Ja. Každému podľa vlastnej prirodzenosti. Všetci ľudia hovno majú – MM 123. Česť výnimkám. Niektorí sú von zo samsary

Mali Buddha a Mahárši rovnaký zážitok? Verím, že obidvaja sa dostali zo samsary. Ich učenie je však podstatne iné. Buddhovo sa mi zdá racionálnejšie. Buddha prekonával stupne osvietenia – zbavoval sa úplne všetkého, ako nie ja, nie moje. Mahárši odstraňoval sebaspytovaním prekážky v uvedomení si Ja – toto je moje, čo som Ja? Najvyššou pravdou podľa buddhizmu je ne-jastvo – anátman – prázdne  ja. Je totožné s Maháršiho Ja? Ťažko povedať (trochu to preskúmame v časti 3.3). Avšak Mahárši zažíval dokonalé blaho. Podľa znakov buddhistického oslobodenie (uvedených v časti 2.2) bol teda osvietený. Všetci veľkí duchovní majstri, ktorí spĺňali tieto kritéria, boli osvietení.

Obávam sa, že Maháršiho zážitok je neprenosný tak, ako to moje hmýrenie. Trochu pomáha jeho filozofia. Ja osobne inklinujem skôr k buddhizmu, ale niekoho viac oslovuje Mahárši. Aj kresťanstvo je pekné, keby (z môjho pohľadu) nebolo také fanatické. Ježiš chcel, aby ho iní vyznali ako Krista aj za cenu mučenia a obety vlastného života. Stojí ten titul „Kristus“ za to? Buddha nič také nežiada. Super je Tomášove evanjelium. To je len o mystike; žiadne zázraky ani fanatizmus. Prečítajte si ho (je dostupné aj na internete). Otvorí sa vám tretie oko: Ja som to svetlo, ktoré je nad všetkými (Logion 77, [8], 137).

Dodatok: Nakoniec mi Mahárši predsa len pomohol. MM 119) Tú mystiku robí moje pravé Ja. Koliesko zaklaplo tam, kde má.

S odstupom času: To hmýrenie je večné. Blbé nadindividuálne ja. Neviem, ako sa z toho dostať. Od Maháršiho mám ďaleko. Sebaspytovanie nezaberá. Čo robiť? Neostáva nič iné, ako zveriť všetko vyššej moci a ísť cestou oddanosti. Alebo Mahárší jednoducho nie je učiteľ pre mňa.

Neviem, či tu nebude jadro problému. Dosiahnuť meditácie je všeobecne veľmi ťažké, ale sú veľmi dôležité, lebo ich realizáciou je človek obdarený osobitnými cnosťami a poznaním. Tak budhisti ako aj ne-budhisti ich môžu dosiahnuť, ale kým nebudhisti ich pokladajú skôr za cieľ sám osebe (ako božské požehnania, splynutie s Bohom, zázraky atď.), pre budhistov sú iba prostriedkami na dosiahnutie „Ciest“ a „Plodov“… ([3], 59). To moje večné hmýrenie je len prostriedok na dosiahnutie „Ciest“ a „Plodov“. Cieľ je veľmi vzdialený.

Budem len ďalej hmýriť. Uvidím, kam ma to dovedie. To hmýrenie, to je ten Tešiteľ (Jn 14,16; Jn 15,26; Jn 16,7). Ja som v podstate kresťanský mystik, aj keď si myslím, že správny je buddhizmus..

Podľa mojej skúsenosti, myseľ naozaj je. Len je to nadindividuálna vec a to mi robí problémy. Podstatou mysle je šťastie. Tak som to nachvíľu zažil. Myseľ vo svojej čistote [bez myšlienok] som Ja ([7], 83).

Poznámky:

6 Šrí Ramana tento výraz používal pre označenie stavu, v ktorom má človek priamu skúsenosť s Ja ([7], 159).

Literatúra:

[3] Dalajláma XIV. / Gelong Tenzin Gjatšo: BSTAN-‚DZIN-RGYA-MTSHO, XIV. Otvorenie vnútorného oka. Bratislava: Živena, 1992. 100 s. ISBN 80-85177-38-2.

[7] MAHÁRŠI, Ramana. Buďte čím skutečně jste: učení  Šrí  Ramany Maháršiho (David Godman, Ed.). [online]. Odkaz:
<http://www.advaita.cz/wcd/e-knihy/ramana/e056fb44_0_ramana_plna_verze.pdf>. Prístup. 2021-02-11.  Poznámka: Stačí do vyhľadávača zadať autora a titul.

[8] POKORNÝ, Petr, ed. a DUS, Jan Amos, ed. Novozákonní apokryfy. I, Neznámá evangelia. Vyd. 1. Praha: Vyšehrad, 2001. 461 s., [16] s. obr. příl. Knihovna rané křesťanské literatury; sv. 1. ISBN 80-7021-406-6.