dancanin

Úvodom: Tento článok je časťou mojej e-knihy Schizofrénia a náboženstvo (výber z tvorby), ktorá je dostupná zdarma na stiahnutie v internetovom kníhkupectve Martinus. Ak sa vám článok páči, stiahnite si e-knihu, aby som mal aspoň nejaké predaje – zdarma. Knižku si ľahko vyhľadáte a stiahnete. Stačí na stránke Martinus.sk zadať do vyhľadávača moje meno Pavol Dančanin alebo titul Schizofrénia a náboženstvo a knižku si stiahnuť.

2.2 Mystické myšlienky (MM)

Prišiel som na množstvo mystických myšlienok (MM), ktoré mi na chvíľu pomohli. Priebežne som si ich zapisoval. Pre predstavu uvediem niektoré z nich. Sem-tam sa nájde jedna rozporná. (Koho by spústa mojich mystických myšlienok unavovala, tomu odporúčam ich preskočiť.)

1) Jedna myšlienka bola prelomová. Je inšpirovaná buddhizmom  –  popretie môjho ja: Niet nezávislého ja: „ne-jastvo – anátman.“3 Mňa niet!  Keď som prišiel na túto myšlienku, mal som pocit, že som si siahol na najvyššiu métu – rozťal som gordický uzol: Niet nič, čím by som skutočne bol, čo by bolo moje ja. Miesto ja je deravá prázdnota. Táto myšlienka mi priniesla určité vyslobodenie. Odvtedy, keď mám nejaký pekný mystický zážitok, pomyslím si: Ani tým nie som! Všetko, čím som, je májá (závoj, klam). Ako učí Buddha: Nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja (v prenesenom význame [1b], 136-137).

2)V rozpore s tým je myšlienka: Ostro si uvedomuj svoju existenciu! Bytie je fascinujúca vec. V hlave mi pulzuje: Ale veď toto som predsa ja! Ja som, jestvujem!

3) Ja je priehľadné, vidím cez seba.

4) Svojho času mi pomohla myšlienka: Preto som sa narodil, aby som dosiahol osvietenie. Zlepšila môj prístup k ľuďom. Vtedy som meditoval na myšlienku: Perspektívou do života je prebudená myseľ. Je zaujímavé, že keď psychiatrom rozprávam, čo mi pomáha, píšu mi do karty: pseudofilozofovanie.

5) Ďalšia myšlienka: Normálne je byť prebudený. Ale musí byť prebudený človek nevyhnutne paranoik?

6) Potom prišla myšlienka: O nič sa v mystike nesnaž! (Tak je možné dosiahnuť najväčší pokrok.) To bola tiež prelomová myšlienka, ku ktorej sa občas vraciam.

7) Nasledovala myšlienka: Cieľ je poznať všetko. Nič nemôže ostať nepoznané.

8) Pomôže len mystická prax, len hlbšie poznanie.

9) Som kundaliní. Kundaliní bičuje nebo.

10) Kundaliní –  kozmická sila.

11) Kundaliní – sila vedúca k rozptylu.

12) Duch Svätý je kundaliní.

13) Pánove chodníky, to je cesta medzi hlavami ľudí. Boh je nadosobno. Všetko je to pospájané cez Boha.

14) Svet je buddhova hlava, jedna veľká spoločná myseľ. Spoločná psychika – riadny brutál.

15) V slovanských jazykoch má výraz buddha význam „prebudený“. Podobný význam má slovo budíček. V sanskrite má slovo buddha význam „prečistený“. To je dôležitá vec, pretože viacerí sme prebudení, ale len málokto je plne prečistený.

16) Buddhistický imperatív: Polepši sa!

17) Rob dobrú karmu – pripravuj sa na ďalší život!

18) Čo si zoberieš na druhý svet? Len cigaretu, ktorú dáš bezdomovcovi.

19) Človek je karma.  

20) Vidím aury.

21) Vidím Draka (spoločnú dušu). Dajú sa s ním stvárať všelijaké veci.

22) Jedna prelomová myšlienka: Správna filozofia: Uč sa nemať nič!  Ďalej uvádzam, že cestou k osvieteniu je Buddhova  myšlienka: Nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja. Myšlienka „Uč sa nemať nič!“ je podobná a môže byť užitočná nielen v mystike, ale aj v bežnom živote. V mystike táto myšlienka znamená, že človek by sa mal vzdať všetkého, čím je. Táto myšlienka sa nadlho stala mojím domovským prístavom. Potom som si uvedomil, že to, čo robím, je asi nejaká forma jogy – odblokovanie psychických síl.

23) Zapájam sa do nadosobných / neosobných prúdov (joga). Kam tie prúdy vedú?

24) Joga – všetko sa neguje,  Boh nič nechce. Ten vláčik ide stále ďalej.

25) Ježiš bol majster jogy.

26) Ježiš je živý. Zobral som si kúsok jeho moci.

27) Ježiš spájal karmy (ľudí) do jedného nadosobného celku.

28) Boh dáva duchovný pokrm tým, čo po ňom lačnejú.

29) Skrz to hmýrenie vnímam živého Boha, nadosobný princíp, ktorý mi dáva život. Živý Boh – nadindividuálny psychický činiteľ. 

30) Cesta k osvieteniu: Nepozastavuj činnosť živého Boha – všetko sa neguje.

31) „Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú“ (Rim 15,3). Na Boha povie „buzerant“. Nie som Boh. Je to vo vzduchu: prázdna štruktúra vedúca k osvieteniu, všetko negujúca, porážajúca každú ilúziu, všetko osobné. 

32) Boh predchádza čas. Tá nadosobná psychika v pohode skočí do rádia a tridsaťročná pesnička reaguje na súčasné udalosti.

33) Boh je vždy aktuálny.

34) Boh stále pracuje.

35) Boh je nevypočítateľný.

36) Svet je plný Boha – psychického tela.

37) Boh aury spája a rozpája.

38) Boh je cesta poznania. (Číňania to nazývajú Tao.)

39) Boh myšlienkami lieči, Diabol myšlienkami pokúša.

40) Diabol pokúša, keď zhrešíš, Boh mučí. Preto je dobré oľutovať hriechy a prosiť Boha o milosť.

41) Diabol  je lovec – pasca prírody. Buddha ho nazýva Máro.

42) Človek potrebuje Boha, aby mu mal kto odpustiť. Keď včas oľutuješ hriech, živý Boh ti odpustí. Nikdy nie je neskoro.

43) Revízia: Živý Boh odpúšťa len veľmi pomaly. Bože, viem, že som zhrešil, len mi už odpusti a netráp ma.

44) Boh ti už odpustil, netráp sa.

45) Aj hriech je prázdna záležitosť.

46) Hovorím vám: V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú (Lk 15,7).

47) Boh nalomenú trsť nedolomí.

48) Boh je láska. Boh chce lásku.

49) Boh je buddha. (Povedali hlasy.)

50) Karma sa vracia. Pomstu nechaj na Boha! Nemysli na pomstu, lebo zažiješ pomstu od Boha – ľudia ti to aroganciou spočítajú!

51) Dobre viem, čo znamená „Otče náš na nebesiach“. Kto nevidí psychické útvary na nebi, nemá mystickú vieru.

52) Človek formátuje nebo.

53) Od človeka do neba. (Pomyslíš na človeka a osídliš nebo.)

54) Nezľakneš sa vlastného poznania: Boha niet?

55) Predsa je Boh nado mnou. Presviedča ma o tom v malých i veľkých veciach.

56) Radujem sa, keď je pri mne Boh (a niečo sa mi podarí).

57) Život ma naučil byť bohabojný.

58) Úbožiak zavolal na Pána (na pravého Boha spojeného s celou prírodou) a Pán ho vyslobodil zo všetkých úzkostí (porov. Ž 34,7). Konečne som našiel svoju vieru, o ktorej vtáci štebocú. Vidíš tento skrytý Boží svet, na ktorom sa podieľaš.

59) Niekedy mi Boh riadne zapraží. (Táto myšlienka mi pomáha vyrovnať sa s hlasmi.)

60) Bože, daj milostivé počasie, nech sa nám aspoň na chvíľu dobre žije.

61) Niekedy večer sú chvíle, keď začal kraľovať Pán. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. 

62) Ten židovský Boh sa volá Jehvo. S týmto menom sa dá pracovať. Pomáha človeku, ktorý je von – v astráli.

63) Boh je večný. (Aspoň v našich predstavách.) Všetci participujeme na Božej večnosti, pokiaľ sme nažive.

64) Dávno som zamenil svoju individuálnu dušu za Boha. Nepomohlo mi to. Cestou je podrobiť svoju vôľu nadindividuálnej vôli Božej, lebo inak ma tie hlasy budú stále porážať. To však nie je vyslobodenie. Vyslobodenie je moja zvrchovaná vôľa (nastáva potom). Až keď sa jej môžeš slobodne vzdať, vtedy si slobodný.

65) Myseľ mi predkladá strašiaky a kladie prekážky. Očistiť myseľ!

66) Schytáš za prácu s mysľou.

67) Myseľ svieti, myseľ žiari.

68) Mystik má v oku mikroskop, v uchu fonendoskop (a v zadku rektoskop 🙂).

69) V mystike platí zákon kvantovej mechaniky: Nemôžeš pozorovať bez toho, aby si ovplyvňoval, aby si sa zapájal. (Platí to najmä pre rozhlas a televíziu.)

70) Mystik sa potýka s nebeskými pekelníkmi.

71) Neprevracaj bohov v diablov4 ([4], 202).

72) V mystike je to ktorý cez ktorého.

73) Dôležité prikázanie: Nebudeš sa báť psychických síl!

74) Všetko je psychický výtvor. (Neskôr som sa dočítal, že podobné stanovisko zastáva aj jedna budhistická škola. Citujem: čittamátra – „len myseľ“ -, táto mahájánska škola vychádza z presvedčenia, že všetko je výtvor mysle ([5], 14, pozn. 3). Toto bude asi moja cesta.)

75) Usilujem o celok bytia.

76) Kurva, koľko utrpenia, lepšie je viac sa nenarodiť.

77) Len k prázdnote sa utiekaj! Všetko osobné je ilúzia. 

78) Narážam na hranice reality. S realitou sa dajú stvárať psie kusy. Super.

79) Realita je deravá. Človek je deravý.

80) Realita je neosobná. Realita je proces.

81) Svet je bez hraníc.

82) Základ je nestrácať dobrú náladu. Cesta ti musí prinášať radosť.

83) Je niečo také ako prirodzená cesta.

84) Niečo sa počíta: prejdená cesta.

85) Cesta má zmysel!

86) Dokedy? Až po úplné prebudenie.

87) Cesta je prežiť. Nedovoľ Márovi, aby ťa pripravil o život.

88) Verím vo vývoj.

89) V tomto živote chcem urobiť aspoň niečo pre plné prebudenie mysle.

90) Najdôležitejšia je dobrá viera (vôľa), ako vo všetkom.

91) Cieľ je zlikvidovať prázdnotu. Aj prázdnota je nič.

92) Nič nie je stále, nič nie je pevné.

93) Dočahuješ, ale nedočiahneš, lebo to, čo robíš, robíš v mylnej viere.

94) Usilujem o pokoj prebudeného.

95) Najviac sa cení nemať morálne problémy. Hriech všetko devalvuje.

96) Plne prebudení buddhovia pracujú [meditujú] výhradne pre druhých ([4], 132-133). Vývoj mieri týmto smerom.

97) Na záver konštatovanie, ktoré poteší psychiatrov: Žiadna filozofia ani náboženstvo nezaberá tam, kde treba nasadiť lieky.

98) Návrat strateného syna: Cieľ – totálne osvietenie – osvietenie pre všetkých.

99) Zbaviť sa ja.

100) Daj splynúť sebe samému, svojmu ja, s ostatnými / zameň seba samého s ostatnými!5

101) Za všetko zlé môže tvoje citlivé ego. Zbav sa ho! Keď sa ho nevieš zbaviť, uč sa ho aspoň krotiť! Ego sa len tak ľahko nevzdá. Človek sa musí naučiť byť „splachovací“.

102) Vyvanúť – to je osvietenie. Jedného dňa vyvanieš.

103) Buddha je dokončený človek.

104) Som neosobno.

105) Tá dobre známa realita nie je.

106) Vševediace vedomie. Rozhýbaná nebeská mechanika v službách druhým.

107) Nedrž sa pre seba Božieho tela. (Ťažko vysvetliť, čo to Božie telo je. Je to psychický útvar, úkaz, obvykle spojený s niečím hmotným – záchvevom lístkov na strome a pod. –, ale nemusí to byť len tak. Božie telo má veľa podôb. Vždy je to forma ľudskej psychiky vnímanej vo vonkajšom priestore.)

108) Dokončený človek odíde do nirvány. To je tá radostná perspektíva.

109) Usilujem sa dosiahnuť buddhovskú prirodzenosť.

110) Usiluj o Veľkú dokonalosť: aby si sa zbavil všetkých rušivých emócií! (Toto je veľmi vysoká méta. Hlasy dobre preveria moju trpezlivosť. Dobre je pokiaľ zaberá Diazepam.)

111) Poznanie vyslobodzuje z utrpenia.

112) Dosiahnuť život večný znamená viac sa nenarodiť. (Zacitujem dalajlámu: Preto je vykonávanie výcviku mysle, ktorým sa mieni pestovanie  prebudenej mysle, v skutočnosti základným cvičením. Tento pokyn  je nazývaný esenciou nektáru, lebo keď ho nasledujete, môžete dosiahnuť stav nesmrteľnosti, a teda vlastne vyslobodenia [4], 42.) Život večný je prebudenie (vedie k prebudeniu).

113) Dharma (cesta k osvieteniu) je jediné skutočné (najvyššie) dobro.

114) Už som uviedol:Narážam na hranice reality. S realitou sa dajú stvárať psie kusy. Super (MM 78). Ja som realita. (To je zatiaľ moje najhlbšie zažité poznanie. Myslím si, že takto nejako vyzerá plne prebudené vedomie. Dosiahnuť to nie je vôbec  jednoduché. Predchádza tomu dlhá skúsenosť a práca s Božím telom. Úmysel musí byť čistý: pomáhať. Ten stav vrcholného poznania mi prišiel ako vykúpenie. Trval asi tri hodiny. Za ten čas som dosahoval všetky ciele. Podrobil som si každého nepriateľa. Potom, bolo to večer, som išiel spať. Viac sa mi ho zatiaľ nepodarilo zopakovať. Chýba asi ten čistý úmysel. A pravdupovediac, odvtedy sa mi nechce poriadne cvičiť.)

115) Naďalej pracuj na plnom prebudení mysle. V problémoch sa utiekaj k hmýreniu a Božiemu telu. (Prirodzenosťou mojej mysle je hmýriť. Tak si najlepšie oddýchnem.) Rozmýšľaj, čo je dobré pre osvietenie.

116) Výcvik mysle bez konca. Inak to v mojom prípade nevidím. Mojou prirodzenosťou je výcvik mysle.

117) Nie som myseľ 🙂. (Jasné, že nie som mysľou. Som ten, kto pozoruje myseľ.)

118) Introverzia sa nevylučuje s extroverziou. Dopĺňajú sa.

119) Tú mystiku robí moje pravé Ja. (Objasním v časti 3.2.)

120 Nie Ja, ale nie-ja. Nič nemá nezávislú existenciu, vrátane mňa – nie-ja. Niet žiadneho átmana – duše, Ja. (Objasním v časti 3.3.)

121) Človek je skrz prázdnotu spojený s celým svetom: on je prázdny, svet je prázdny. Nemá hranice.

122) Žiadna myšlienka definitívne nezaberá. (Ostáva len výcvik mysle bez konca – MM 116. Jedine v tom spočíva vyslobodenie.)

123) Buddhovská myšlienka: Všetci ľudia hovno majú. Táto myšlienka, aj keď je trochu vulgárna, vyjadruje moje najhlbšie praktické a radostné poznanie. Možnože niekomu pomôže. Je to parafrázovaný buddhizmus.

124) Niektorí ľudia predsa len niečo majú: správny vhľad.

125) Zachcelo sa mi byť buddhom :-).

Medzi mystickými myšlienkami (MM 23) som uviedol: Zapájam sa do nadosobných / neosobných prúdov (joga). To by som rád vysvetlil. Človek je zosynchronizovaný s celou prírodou, so všetkým – s neosobnými prúdmi. Vždy keď začnem naplno meditovať, všetko sa rozozvučí, neosobné prúdy sa zmáhajú. Niekde som počul, že bez Boha sa ani lístok na strome nepohne. Každá zmena počasia, každý poryv vetra, každý záchvev lístka na strome sú zosynchronizované s psychikou tak, ako keby to riadila nejaká vyššia bytosť. To všetko reaguje na človeka, v tom všetkom je človek. Eliáš modlitbou ovplyvňoval počasie (1 Kr 17,1; Jak 5,17-18). To nie je niečo celkom výnimočné, niečo podobné môžeme nájsť aj u Eskimákov. Tí verili, že ich angakokovia (mudrci, šamani) vedia vplývať na počasie ([9], 105; [9], 135). A počasie je tak zosynchronizované s človekom, že do určitej miery to funguje. Človek, ktorý hľadá osvietenie alebo je skutočne zbožný,  je zosynchronizovaný so živlami, s neosobnými prúdmi tak, že mu tieto slúžia. Známy príklad synchronizácie (synchronicity) s počasím je, ako Ježiš na mori rozkazoval vetru (Mt 8,26; Mk 4,39; Lk 8,24). Tomu som ochotný uveriť. Tiež som ochotný uveriť, že vzkriesil zdanlivo mŕtveho alebo uzdravoval niektorých chorých. To všetko môže robiť synchronicita; to sú tie Božie skutky. Problém mám uveriť iným  jeho zázrakom, napríklad, že chodil  po mori (Jn 6,19) alebo nakŕmil päťtisíc mužov z piatich chlebov a dvoch rýb (Jn 6,9-13). Čudujem sa, že tomu v 21. storočí ľudia veria. Ale možno aj to dokáže joga. Časť Ježišových  zázrakov má možno reálny základ a časť je asi výplodom ľudovej tvorivosti.

Zhrniem v stručnosti svoje v úvodzovkách „učenie“:

• Meditoval som nad nepriateľom a do toho sa zaplietol medziľudský fenomén – hmýrenie. Realita (Duch, život) hmýri. Človek má hmýrivú (pulzujúcu, kmitajúcu) podstatu. Vďaka tomu hmýreniu som prehliadol celú realitu. Som tým hmýrením, ale aj to sa neguje – nie som ani tým hmýrením.
• Cieľom  meditácie je zbaviť sa všetkého jastva a dosiahnuť neosobno (ne-jastvo – anátman), čo je osvietenie – prebudená myseľ.  Cestou k neosobnu je Buddhova myšlienka: Nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja (vprenesenom význame [1b], 136-137).
• Živý Boh spája vedomie jednotlivých ľudí,  je to nadindividuálny psychický fenomén – psychika medzi ľuďmi. Je to von. Boh to posúva stále ďalej z človeka na človeka (pozri aj  MM 72).

Za zmienku ešte stoja štyri znaky buddhistického oslobodenia ([2], 111):

• Prvý znak je skutočný zánik negatívneho kontinua.
• Druhý znak oslobodenia je skutočný mier, stav úplného duševného pokoja, kedy sa človek zbavuje všetkých  nečistôt mysle.
• Tretí znak znamená úplnú spokojnosť, spokojnosť v tom najvyššom slova zmysle.
• Štvrtý znak je definitívne opustenie – človek definitívne opustil proces neosvietenej existencie.

Neodpustím si jednu štipľavú poznámku. Kým židia a kresťania ponúkajú po smrti niečo vybájené, čo „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2,9), buddhisti ponúkajú niečo konkrétne – uvedené štyri znaky oslobodenia –, čo sa dá dosiahnuť len v pozemskom živote. Nemá mi viac kto, čo ponúknuť. 

Tieto znaky človeka bezpečne povedú. Cesta je priať dobro druhým.

Drobný návod ako to dosiahnuť:

Vedomie môže svojou vlastnou prirodzenosťou vedieť všetko, ale kazy zahaľujú myseľ a také vedomosti jej prekážajú. Myseľ tieto prekážky dokáže odstrániť vypestovaním potrebných protilátok. Keď je vedomie od prekážok úplne slobodné, uvedomí si automaticky samo seba a taký človek sa prebudí k plnému osvieteniu ([4], 29).

Podľa mojej osobnej skúsenosti to však celkom takto nefunguje. Dávno som dosiahol vševediaceho vedomia [ale to bude asi niečo iné, ako myslí dalajláma]. Najskôr vtedy, keď som si uvedomil, že druhí ľudia moju mystiku cítia. Skutočne až vtedy, keď som objavil hmýrenie. Je to ako bicyklovanie, keď sa to raz človek naučí, už to nezabudne. To ale neznamená vyslobodenie. Človek sa začne napájať na iných ľudí (schizofrénia), aj na tých, ktorí sa mu snažia aktívne škodiť. Najťažšie je zbaviť sa chúlostivých obsedantných myšlienok, ktoré následne vyslovujú iní ľudia. (Doplním poznámku: Duch Svätý je stoka medzi ľuďmi. Dopadajú na mňa nadávky a urážky ako dážď. V lepšom prípade je Duch Svätý mlčanlivé jemné psychické telo, ktoré spája a rozpája aury ľudí. Myslím si, že to je Kristus.) Preto je treba rozvíjať techniky, ako sa týchto obsedantných myšlienok zbaviť a praktizovať výcvik mysle. Vševediace vedomie musí byť v službách druhým, či Pánovi, inak sa veľmi ťažko zvláda. Ako napredovať? Najdôležitejšia je správna motivácia: V tomto živote chcem urobiť aspoň niečo pre plné prebudenie mysle (MM 89); to je zároveň najúčinnejšia mantra. Všetko ostatné príde samo.

Rozdielnosť buddhizmu a židovsko-kresťanskej tradície:

Keď sa ľudia, ktorí veria vo vonkajšieho stvoriteľa, dostanú do problémov, obracajú sa ku stvoriteľovi o pomoc. To nie je naším zvykom. Miesto toho nasledujeme jedinečné Buddhovo učenie a premieňame svoju myseľ ([4], 208).

Moja poznámka: Občas mi neostáva nič iné, len hodiť Otčenáš :-).

Vráťme sa k téme schizofrénie a náboženstva. Zaujímavý je nasledujúci biblický text:

Chlapec Samuel posluhoval pred Pánom pod dozorom Héliho. Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a videnie nebolo časté. I stalo sa v ktorýsi deň, že Héli ležal na svojom mieste. Oči mu začínali hasnúť, takže nevidel. Božie svetlo ešte nevyhaslo a Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola archa zmluvy. Tu zavolal na Samuela Pán. On odpovedal: „Tu som!“ Bežal k Hélimu a vravel: „Tu som, Pane volal si ma!“ On odvetil: „Nevolal som, spi ďalej!“ Odišiel teda a spal. Ale Pán volal zasa: „Samuel!“ Samuel vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ On odpovedal: „Nevolal som ťa, syn môj, spi ďalej!“ Samuel však ešte nepoznal Pána, Pánovo slovo sa mu ešte nezjavilo. A Pán opäť, tretí raz volal Samuela. On vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ Vtedy Héli pochopil, že chlapca volá Pán. A Héli povedal Samuelovi: „Choď, ľahni si. A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!“ Samuel odišiel a spal na svojom mieste. Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: „Samuel, Samuel!“ A Samuel odvetil: „Hovor, tvoj sluha počúva!“  (1 Sam 3,1-10)

Z uvedeného mi vyplýva, že Samuel bol schizofrenik.

Z určitého uhla má realita psychickú povahu – vedomie človeka je rozvinuté vo svete, svet je vyplnený Duchom. To je podľa môjho názoru spolu s fenoménom synchronicity, reálnym základom židovského náboženstva. Podľa mojej skúsenosti, možno je to iba choroba, niečo také, ako nadindividuálna psychika naozaj funguje. Ak toto starí Židia nazývali Bohom, tak potom mám skúsenosť s Bohom – sledujem jeho ruku. Myslím si, že tieto „napájačky“ a  nadindividuálnu psychiku mali aj starí proroci. Idea Boha Stvoriteľa dnes neobstojí (je vyvrátená evolučnou teóriou), „napájačky“ sú reálne v každej dobe.

Božie slovo je vyjadrenie určitej pravdy, ktorá obstojí pred touto psychickou realitou. Proroci vyjadrovali takéto pravdy. Najviac ma oslovuje žalm: „Sám som povedal: ,Ste bohovia a všetci ste synovia Najvyššieho ̒ “ (Ž 82,6; PnsSp). Boh tu vystupuje v troch rovinách:

1. Ako vyjadrenie určitého poznania či ako ten, ktorý hovorí  pravdu – „Sám som povedal“.
2. Ako človek – „vy ste bohovia“.
3. Ako určitá zákonitosť – to, čo spája vedomie jednotlivých ľudí – „a všetci ste synovia Najvyššieho“.

Tento žalm najlepšie odhaľuje, že podstatou židovského náboženstva je naozaj nadindividuálna psychika.

Poznámky:

3 Buddhisti popierajú existenciu individuálneho ja, svoju vlastnú duševnú substanciálnosť, a rozvíjajú filozofiu ne-ja alebo prázdnoty ja: ne-jastvo – anátman. … učenie o ne-jastve [anátman]  podporujú všetky buddhistické školy, lebo všetky rovnako uznávajú názor o atmane, t. j. pridŕžajú sa viery v existenciu individuálneho ja ako koreňa všetkých ťažkostí. Predpokladať, že veci existujú nezávisle, majú „vlastné ja“,  je názor o existencii individuálneho ja, ktorý nie je pravdivý. Pre tento názor o atmane ďalej putujú bytosti v kolobehu narodenia a smrti. Názor o atmane je teda koreňom samsary alebo putovania  ([3], 61). 

4 Pokiaľ akákoľvek stránka vášho nasledovania dharmy, myšlienka, slovo alebo skutok slúži tomu, aby živila váš sebastredný postoj,  je to ako prevracanie bohov v diablov ([4], 203).

5 Kresťania majú krédo: Miluj blížneho ako seba samého! (Mt 19,19; Mt 22,39; Mk 12,31; Lk 10,27) Krédom buddhizmu je: Miluj blížneho (vnímajúce bytosti) viac ako seba samého! Buddhistickou rétorikou povedané: Prekonaj sebastredný postoj (postoj centrálne zameraný na seba, egocentrizmus, egoizmus) a daj splynúť sebe samému, svojmu ja, s ostatnými / zameň seba samého s ostatnými! Dať splynúť sebe samému s ostatnými [zameniť seba samého s ostatnými] neznamená len myslieť na ostatných ako na seba a na seba ako na ostatných. Znamená to, že vezmete svoj postoj, v ktorom považujete seba samých  za veľmi vzácnych, a prenesiete ho na ostatných, a miesto seba budete za veľmi vzácnych považovať ich. Váš predchádzajúci postoj nevšímavosti, ktorý ste zaujímali vo vzťahu k ostatným, použijete teraz na seba samých. To neznamená, že by ste nemali na seba vôbec myslieť. Ale keď ide o vyplnenie zámerov ostatných, mali by ste prehliadať svoje vlastné záujmy ([4], 133). Aj preberanie zodpovednosti za blaho tých, ktorých ste skôr zanedbávali, sa nazýva zámena seba samého s ostatnými ([4], 135). To je cesta k osvieteniu. Ľahko je vidieť rozdiel medzi detinskými, nedospelými bytosťami, ktoré sú zaujaté len sledovaním svojich vlastných záujmov, a plne prebudenými buddhami, ktorí pracujú len kvôli ostatným ([4], 132-133).

Literatúra:

[1b] BUDDHA. Dvacet jedna řečí askety Gótama zvaného Buddha: vybrané súty pálijského kánonu Tripitaka. Překlad Jan Kozák. 2. vyd. Praha: Bibliotheca gnostica, 2006. 234 s. ISBN 80-904050-0-2.

[2] Dalajláma XIV.: BSTAN-‚DZIN-RGYA-MTSHO, XIV. Čtyři vznešené pravdy: základy buddhistického učení. Překlad Thubtän Džinpa. Praha: Pragma, ©2002. 160 s. ISBN 80-7205-857-6.

[4] Dalajláma XIV.: BSTAN-‚DZIN-RGYA-MTSHO, XIV. Probuzení mysli a osvícení srdce. Překlad Pavel Toman. Vyd. 1. Praha: Pragma, 1997. 251 s. Základní učení tibetského buddhismu. ISBN 80-7205-472-4.

[5] Dalajláma XIV.: BSTAN-‚DZIN-RGYA-MTSHO, XIV. a MICHEL, Peter. Přirozenost Buddhy: rozhovor o povaze lidského „já“. 1. české vyd. Praha: Aquamarin, 1996. 71. s., [8] s. obr. příl. ISBN 80-901922-4-6.

[9] RUESCH, Hans. Dlhé sú tiene severu. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1961. 202 s. Svetom.