Toto je výňatok z e-knihy Hypotéza zjednotenia: výber z tvorby, konkrétne kapitoly: Schizofrénia a náboženstvo. E-knihu si môžete stiahnuť zdarma v internetových kníhkupectvách.
Súvisiaci článok Prof. Matúš Porubjak: Filozofia ako integrita seba samého.
Mystické myšlienky
Súčasťou môjho vnímania sveta je akési mystické hmýrenie či pulzovanie svetla, ktoré sa mi niekedy robí pred očami, ale vnímam ho aj vonku v priestore, vo svete. Hold, hmýrenie je asi podstatou vesmíru, celý vesmír hmýri, tak aj ja hmýrim. Zrejme práve to je zdrojom mojich mystických zážitkov. To hmýrenie navodzuje kundaliní – silu vedúcu k poznaniu a dokonalosti. Kundaliní či akési priehľadné psychické telo sa zmieta ako had, preskakuje z človeka na človeka, preniká a odhaľuje prázdno. Kundaliní „bičuje“ nebo – to je asi ten Duch Boží, ktorý sa na počiatku preháňal medzi nebom a zemou: Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami (Gn 1,2). To všetko riadi nevypočítateľný Pán. Teda v rámci tohto vnímania, boh je nadindividuálny psychický fenomén. A to hmýrenie? To je asi ten Boží prút a palica (porov. Ž 23,4). Alebo to môže byť niečo podobné: Pri zjavení Ducha Svätého sa ukázali apoštolom akoby ohnivé jazyky, rozdelili sa a na každom z nich spočinul jeden (porov. Sk 2,3). To môže byť to moje hmýrenie (pulzovanie, kmitanie). Domnievam sa, že to hmýrenie, to je ten Tešiteľ, ktorého Ježiš po vystúpení na nebo svojim učeníkom zoslal (porov. Jn 14,16; Jn 14,26; Jn 15,26; Jn 16,7). V tom hmýrení spočíva ten prst Boží, ktorým Ježiš vyháňal zlých duchov (porov. Lk 11,20). Hmýriteľ (hmýrenie) je môj Učiteľ.
Prišiel som na množstvo mystických myšlienok (MM), ktoré mi na chvíľu pomohli. Priebežne som si ich zapisoval. Pre predstavu uvediem niektoré z nich. Sem-tam sa nájde jedna rozporná. Človeku, ktorý nemá skúsenosť so schizofréniou asi nebudú hovoriť nič. Berte ich skôr ako metafory. Návod na čítanie: rozumiem, nerozumiem – idem ďalej. Kto rozumie, môže ich brať ako námet na meditáciu. Je to taký denníček schizofrenika.
1) Jeden zážitok bol prelomový: Mňa niet (prázdnota) alebo niet ja! Táto myšlienka je inšpirovaná buddhizmom. Niet individuálneho – nezávislého ja: „ne-jastvo – anátman.“ 3 Keď som prišiel na túto myšlienku, mal som pocit, že som si siahol na najvyššiu métu. Rozťal som gordický uzol: Niet nič, čím by som skutočne bol, čo by bolo moje ja. Táto myšlienka mi priniesla určité vyslobodenie. Odvtedy, keď mám nejaký pekný mystický zážitok, pomyslím si: Ani tým nie som! Či dobré, či zlé – nič z toho nie som ja! Všetko, čím som, je máyá (závoj, klam). Ako učí Buddha: Nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja (v prenesenom význame [1b], 136-137).
2)V rozpore s tým je myšlienka: Ostro si uvedomuj svoju existenciu! Bytie je fascinujúca vec. V hlave mi pulzuje: Ale veď toto som predsa ja! Ja som, jestvujem!
3) Svojho času mi pomohla myšlienka: Preto som sa narodil, aby som dosiahol osvietenie. Zlepšila môj prístup k ľuďom. Vtedy som meditoval na myšlienku: Perspektívou do života je prebudená myseľ. Je zaujímavé, že keď psychiatrom rozprávam, čo mi pomáha, píšu mi do karty: pseudofilozofovanie.
4) Potom prišla myšlienka: O nič sa v mystike nesnaž! Tak je možné dosiahnuť najväčší pokrok. (To bola tiež prelomová myšlienka, ku ktorej sa občas vraciam.)
5) Nasledovala myšlienka: Cieľ je poznať všetko. Nič nemôže ostať nepoznané. Pomôže len mystická prax, len hlbšie poznanie.
6) Som kundaliní. Kundaliní „bičuje“ nebo.
7) Kundaliní (hadia sila) – ľudská a kozmická sila.
8) Duch Svätý je kundaliní. Kundaliní vyúsťuje v psychiku rozloženú vo svete. Od toho je krst.
9) Pánove chodníky, to je cesta medzi hlavami ľudí. Boh je nadosobno. Všetko je to pospájané cez boha.
10) Svet je „buddhova hlava“, jedna veľká spoločná myseľ. Spoločná psychika (psychické napájanie sa na ľudí – „napájačky“ – a hlasy) – riadny brutál. Všetko je to v jednej mysli! Žijeme v bohu – aj tak sa to dá povedať. Nazvime ho „boh filozofov“ či skôr „boh šialencov“. Cestou k tomuto pochopeniu je prajnosť.
11) V slovanských jazykoch má výraz buddha význam „prebudený“. Podobný význam má slovo budíček. V sanskrite má slovo buddha význam „prečistený“. To je dôležitá vec, pretože viacerí sme prebudení, ale len málokto je plne prečistený.
12) Buddhistický imperatív: Polepši sa! Rob dobrú karmu – pripravuj sa na ďalší život! Čo si zoberieš na druhý svet? Len cigaretu, ktorú dáš bezdomovcovi.
13) Človek je karma.
14) Vidím, cítim aury. (Aury sa mi nedá nevidieť. Stačí, keď prejdem okolo skupinky agresívnych ľudí. Najhoršie je, že cítim aury aj tých hlasov.)
15) Vidím činnosť nadindividuálnej duše. Dajú sa s ňou, mojou účasťou, stvárať všelijaké veci. Mojim činom sa všetko rozsvieti, rozozvučí. Ako hovorí Ježiš v Tomášovom evanjeliu: Ja som to svetlo, ktoré je nad všetkými (Logion 77, [8], 137). Som všadeprítomný ako Jahve – hlasy ma všade čakajú. Avšak podľa Buddhovho učenia: ani to mi nepatrí, ani tým nie som ja, ani to nie je moje ja.
16) Jedna prelomová myšlienka: Správna filozofia: Uč sa nemať nič! Ďalej uvádzam, že cestou k osvieteniu je Buddhova myšlienka: Nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja. Myšlienka „Uč sa nemať nič!“ je podobná a môže byť užitočná nielen v mystike, ale aj v bežnom živote. V mystike táto myšlienka znamená, že človek by sa mal vzdať všetkého, čím je. Táto myšlienka sa nadlho stala mojím domovským prístavom. Potom som si uvedomil, že to, čo robím, je asi nejaká forma jogy – odblokovanie psychických síl.
17) Joga: Všetko – jemná psychika – sa neguje, boh nič nechce. Ten „vláčik“ ide stále ďalej.
18) Zapájam sa do nadosobných či neosobných prúdov – joga (objasním ďalej). Kam tie prúdy vedú? „Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha“ (Jn 3,8).
19) Skrz to hmýrenie vnímam živého boha, nadosobný princíp, ktorý mi dáva život. Živý boh – nadindividuálny psychický činiteľ.
20) Boh predchádza čas. Boh je ťažká synchronicita. Tá nadosobná psychika v pohode „skočí“ do rádia a tridsaťročná pesnička sa napája a reaguje na moju súčasnú (aktuálnu) situáciu. To všetko robí dharma – cesta k osvieteniu. Alebo choroba J. Všetko je to v jednej mysli (MM 10).
21) Boh je skutočná aktuálnosť. Boh všetko dopredu vie. (Pozri MM 20.)
22) Boh je nevypočítateľný. Boh je záhada.
23) Boh stále pracuje. Boh je dynamický (myslím si, že túto dynamiku Indovia zachytávajú hrdelným spevom, pozri aj MM 17).
24) Svet je plný boha – psychického tela.
25) Boh je láska (1 Jn 4,16).
26)Boh má jeden atribút: je. V tom spočíva moje uspokojenie.
27) Boh myšlienkami lieči, diabol myšlienkami pokúša.
28) Diabol pokúša, keď zhrešíš, boh mučí. Preto je dobré oľutovať hriechy a prosiť boha o milosť.
29) Diabol je lovec – pasca prírody. Buddha ho nazýva Mára.
30) Človek potrebuje boha, aby mu mal kto odpustiť. Keď včas oľutuješ hriech, živý boh ti odpustí.
31) Revízia: Živý boh – svedomie – (nie ten v spovednici) odpúšťa len veľmi pomaly. Bože, viem, že som zhrešil, len mi už odpusť a netráp ma.
32) Niečo o odpúšťaní hriechov. Zhrešil si? Trpíš? Musíš prijať utrpenie od boha. Nájsť vyrovnanosť: buď vôľa božia. Napriek hriechu boh stále funguje (MM 36). Človek ľahko zhreší. Ide o to, čo naozaj chceš a čo nechceš robiť. Ak nechceš hrešiť, tak si odpusti. O tom to je: s božou pomocou si odpustiť. Boh či čas a počasie odpúšťa hriechy. Počasie má zvláštnu moc: niekedy dá človeku nadýchnuť, odvanie to zlé. Dôležitá je správna psychohygiena – drž sa Buddhovho učenia: nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja. Človek musí vyzdravieť a priať dobre – prekonať sebastredný postoj.
33) Boh je otvorený osvieteniu – umožňuje osvietenie. Je to ešte trochu inak: boh napomáha k osvieteniu. Boh premáha každú nevedomosť. Problém je, že s motiváciou „pre seba“ sa osvietenie dosiahnuť asi nedá.
34) Boh je buddha. (Povedali hlasy.)
35) Karma sa vracia. Pomstu nechaj na boha! Nemysli na pomstu, lebo zažiješ pomstu od boha – ľudia (hlasy) ti to aroganciou spočítajú! Samsara ťa rozdrví.
36) Dobre viem, čo znamená „Otče náš na nebesiach“. Niečo také naozaj je a funguje. Kto nevidí psychické útvary na nebi, nemá mystickú vieru. Pomyslím na človeka a osídlim nebo. Boh na nebi vyslobodzuje. Mystik formátuje nebo.
37) Nezľakneš sa vlastného poznania: Boha reálne niet?
38) Predsa je Boh nado mnou. Presviedča ma o tom v malých i veľkých veciach – synchronicita. Radujem sa, keď je pri mne Boh a niečo sa mi podarí.
39) Úbožiak zavolal na Pána – na živého boha spojeného s celou prírodou – a Pán ho vyslobodil zo všetkých úzkostí (porov. Ž 34,7). Našiel som svoju vieru, o ktorej vtáci štebocú. Vidíš tento skrytý boží svet, na ktorom sa podieľaš. Moja psychika je spojená s celou prírodou.
40) Niekedy mi boh riadne „zapraží“. (Táto myšlienka mi pomáha vyrovnať sa s hlasmi.) Pánbožko nám všetkým pekne „mieša“. Bože, daj milostivé počasie, nech sa nám schizofrenikom aspoň na chvíľu dobre žije.
41) Boh je strašne ukecaný – hlasy. (Týmto spôsobom, keď hlasy zvalím na boha, čo je aj pravda, sa od toho trochu dokážem odosobniť.)
42) Ježiš je živý, mám kúsok jeho moci: Ježiš spája karmy (ľudí) do jedného nadosobného celku. Karma (charakter človeka) sa prejavuje v hlase a vo zvukoch, ktoré človek spôsobuje. Zvuky vnímam veľmi plasticky. Dá sa s nimi psychicky pracovať. V mystike sa prelína (či poráža) jeden hlas cez druhý. Je tu niečo také, ako boží poriadok. Smeruje to k prázdnote. Všetko osobné sa neguje. – Mám kúsok Ježišovej moci, akurát nerobím zázraky a nie som bez hriechu.
43)Prázdnota sa najlepšie otvára, keď počuješ ľudí pri manuálnej činnosti – píliť drevo a podobne. Hlas človeka i hluk stroja sa ozývajú v prázdne. Vnímanie zosilňuje zvuky. Počúvaj a pomáhaj: daj zvukom zaznieť! Psychické sily sú činné. Skrz prázdnotu sa vo zvukoch ozýva tvoje ja. Je to také „ľudské“. Prázdnota a „božie telo“ – psychika preskakuje skrz prázdno z hlasu na hlas a zo zvuku na zvuk (je to fragmentované), božie telo to všetko usmerňuje a spája. (Božie telo je môj vlastný termín. Ťažko vysvetliť, čo to je. Je to psychický útvar, úkaz, obvykle spojený s niečím hmotným – záchvevom lístkov na strome a pod. –, ale nemusí to byť len tak. Božie telo má veľa podôb – niekedy podobu hmýrivú, inokedy plastickú. Vždy je to forma ľudskej – mojej či skôr nadindividuálnej – psychiky vnímanej vo vonkajšom priestore. Božie telo vyplýva z môjho vnímania.) Týmto vnímaním zvukov sa človek vlastne prečisťuje. Je len prázdnota a božie telo – psychika a prázdno (pozri MM 76).
44) To božie telo smeruje k „holému ja“. Holé ja je spoločné. Skrz to holé ja to vraciam hlasom. K holému ja vedie altruizmus, pokora.
45) Pri mojej dynamickej meditácii narážam na hranice reality: cítim tlak, ktorý vzápätí povolí. Skrz prázdnotu a božie telo sa s realitou dajú stvárať „psie kusy“: rôznym spôsobom ju nevypočítateľne prenikať. Super zážitok. S odstupom času: Mystika má svoje mechanizmy, ktoré determinujú človeka. Niečo sa dá a niečo sa nedá. Musíš to pochopiť a ísť tadiaľ, kadiaľ sa dá. Predbežne sa drž myšlienky: Nič nie je stále, nič nie je pevné. Nad tým je niečo, čo by sa dalo nazvať „svetový či kolektívny rozum“, ktorý človek usmerňuje hľadaním, prianím, prosbou. Najhoršie je, že ten svetový rozum je totožný s mojou skutočnou, často zlomyseľnou vôľou, je to vlastne myseľ či ego. Nedá sa to ovládať, treba to rušiť a snažiť sa nahradiť to dobrým úmyslom. Nie je to ľahké. Sám žasnem nad tým, aká som špina – schizofrenik. Základ je nikomu úmyselne neškodiť. Cvič sa najskôr v jednoduchších veciach. Daj pozor na svoje úmysly! Máš zodpovednosť: Kam ide mních, tam ide svet (svetový rozum). S odstupom času: Stalo sa mi, že to moje spupné ego začalo urážať Buddhu. Potom som si uvedomil, že prehrávam boj s diablom. Musím sa modliť k Ježišovmu Duchu Svätému; ten je viac sakrálny ako moja kundaliní, myslím, že je Ježišovou skrotenou kundaliní. Určite nejaká kundaliní v Bohu Otcovi, Synovi a Duchu Svätom podľa mňa je. Aj tak by som chcel praktizovať buddhizmus. Je to krásna filozofia, žiaľ určená pre zdravých. Veľmi rád by som sa pokorne sklonil pred Buddhom. Riaď sa jednoduchým pravidlom: čo je produktívne a čo kontraproduktívne. Keď ti robí problém buddhizmus, buď radšej kresťan. Utiekaj sa k živému bohu, ten je (s výnimkou Ježiša) nespredmetniteľný. Zober si zo všetkého to, čo je pre teba prospešné!
46) Dôležité prikázanie: Nebudeš sa báť psychických síl!
47) Všetko je psychický výtvor – realita má psychickú povahu. (Neskôr som sa dočítal, že podobné stanovisko zastáva aj jedna buddhistická škola. Citujem: čittamátra – „len myseľ“ -, táto mahájánska škola vychádza z presvedčenia, že všetko je výtvor mysle ([5], 14, pozn. 3). Toto bude asi moja cesta.)
48) Myseľ mi predkladá strašiaky a kladie prekážky. Očistiť myseľ!
49) Schytám od hlasov za prácu s mysľou, mystiku.
50) Pozitívna, altruistická myseľ svieti, žiari.
51) Človek, ktorý sa usiluje dostať zo samsary (v buddhizme kolobehu znovuzrodení), musí mať k tomu svedkov – v mojom prípade hlasy.
52) Mystik sa potýka s „nebeskými pekelníkmi“ (hlasmi). Nepriatelia sa proti tebe spiknú do ligy. Musíš ich poraziť ich vlastnými zbraňami. Bojuj s čistým úmyslom: žiadny nepriateľ (hlas) nemá nezávislé ja. Nič nemá nezávislé ja – prázdnota. (Doplním, že hlasy sa správajú ako ľudia. Keď ich myšlienkou trafím, „zagágajú“.)
53) Neprevracaj bohov v diablov!4 Rozvíjaj radšej trpezlivosť a altruizmus! Nenechaj sa vtiahnuť do žabo-myších vojen! Nepriateľstvo: slepá ulička. Pestuj prebudenú myseľ!
54) Základ je nestrácať dobrú náladu. Cesta ti musí prinášať radosť.
55) Je niečo také ako prirodzená cesta. (Každému ako je prirodzené.)
56) Cesta sama „gou“ (beží). Cesta je vonku. (Pozri MM 43.)
57) Niečo sa počíta: prejdená cesta.
58) Cesta má zmysel!
59) Dokedy? Až po úplné prebudenie.
60) V tomto živote chcem urobiť aspoň niečo pre plné prebudenie mysle. Najdôležitejšia je dobrá viera (vôľa), ako vo všetkom.
61) Istota: Život je bieda a utrpenie, ale Buddha sa z toho dostal. Je možné dostať sa z toho! Drž sa buddhizmu! Pravda je buddhistická. Buddha tu našťastie už bol! Usilujem len o oslobodenie. Chcel by som vedieť, či idem dobrou cestou, či naozaj chápem dharmu.
62) Cesta je prežiť. Nedovoľ Márovi, aby ťa pripravil o život!
63) Usiluj zbaviť sa rušivých emócií! (Hlasy dobre preveria moju trpezlivosť. Nágárdžuny píše: Ich škodlivé skutky mi môžu prinášať ovocie. Všetky moje cnosti môžu prinášať ovocie ostatným ([4], 45). Keď je zle, utiekam sa k Nágárdžunymu, resp. k Buddhovi.)
64) Dôležité je naučiť sa pracovať s negatívnymi emóciami, ktoré sa na ceste k osvieteniu nevyhnutne vyskytnú – psychika tne na dve strany, dobro aj zlo. Medituj napr. na myšlienku: Všetci chceme oslobodenie. Nebuď sebastredný! Aj druhý chce žiť. Akákoľvek myšlienka, technika je dobrá, veď v konečnom dôsledku ide o zdravý rozum a o život. Proti negatívnym emóciám musíš bojovať! Buddhizmus ruší nepriateľstvo. Ber vážne ten buddhizmus! Buddha má jednu vzácnu schopnosť: posilňovať dobro a tlmiť zlo. Nad všetkým je dharma – cesta k poznaniu, osvieteniu, lebo inak: negatívne emócie. Pokiaľ chceš úprimne žiť duchovný život, zlo je na teba krátke; aj keď pred zlom nie si nikdy v bezpečí. Dobro a zlo – večný súboj. Všetko je v poriadku, pokiaľ chceš slúžiť dobru. Človek si musí ujasniť jednu vec: verím v dobro, zlo k ničomu dobrému nevedie! Ako rozoznať dobro od zla? Dobro, pokiaľ je to možné, uplatňuje princíp nenásilia. (V kontexte vojny na Ukrajine, cieľom dobra je spravodlivý mier.) Základom dobra je prajnosť. Niekedy nedokážem priať dobre. Boh má našťastie iné zámery ako je moja nedokonalá vôľa. Jahve, Jehova či Jehvo (ako ho ja volám) je dobrý. V ťažkých chvíľach mi pomohlo modliť sa Otčenáš. Aj modlitba je práca s mysľou. Buď obozretný: nikdy nemáš vyhraté, pokiaľ nedosiahneš plné osvietenie. Psychika mi robí „psie kusy“, hoci vedome chcem byť dobrý! (Napr., keď chcem byť k niekomu milý, hlavou mi začnú kmitať vulgarizmy.) Rád by som porazil svoju špinavú, zlomyseľnú psychiku (myseľ). S odstupom času: Netreba sa na seba hnevať, keď to nejde. Ako Ježiš povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh“ (Mk 10,18; Lk 18,19). Nad všetkým je dharma – to je správny názor na život, inak ľudí ovláda samsara. Sme nedokonalí ľudia, ide iba o jedno – zrušiť klam. V mystike nejde o to kto z koho, nič dobré nedosiahneš nasilu. (Ale keď to inak nejde, na hlasy nakričím J.) Zbav sa choroby porážať ľudí! Kto chce porážať, bude porazený. Usiluj o jednotu! Podstatou všetkého je prázdno – to je princíp jednoty. Avšak skutočne funkčným princípom jednoty je altruizmus.
65) Za všetko zlé môže tvoje citlivé ego. Urazené ego sa obracia na zlé. Človek sa musí naučiť byť „splachovací“ – odpúšťať. Musím si stále pripomínať: princíp nenásilia. Ani to niekedy nepomáha.
66) Už som uviedol:… narážam na hranice reality… Skrz prázdnotu a božie telo sa s realitou dajú stvárať „psie kusy“… (MM 45). Ja som – prázdna – realita. (To je zatiaľ moje najhlbšie zažité poznanie. Myslím si, že takto nejako vyzerá plne prebudené vedomie. Dosiahnuť to nie je vôbec jednoduché. Predchádza tomu dlhá skúsenosť a práca s prázdnotou a božím telom. Úmysel musí byť čistý: pomáhať. Ten stav vrcholného poznania mi prišiel ako vykúpenie. Trval asi tri hodiny. Za ten čas som dosahoval všetky ciele. Podrobil som si každého nepriateľa. Potom, bolo to večer, som išiel spať. Viac sa mi ho zatiaľ nepodarilo zopakovať. Chýba asi ten čistý úmysel.)
67) Naďalej pracuj na plnom prebudení mysle. Rozmýšľaj, čo je dobré pre osvietenie.
68) Výcvik mysle, inak to nevidím. Mojou prirodzenosťou je výcvik mysle. „Psychické vedy“ sú moje hobby. (Zacitujem dalajlámu: Preto je vykonávanie výcviku mysle, ktorým sa mieni pestovanie prebudenej mysle, v skutočnosti základným cvičením. Tento pokyn je nazývaný esenciou nektáru, lebo keď ho nasledujete, môžete dosiahnuť stav nesmrteľnosti, a teda vlastne vyslobodenia [4], 42).
69) Ako pracovať s mysľou? Skúmaj, čo je človek, na ktorého sa napájaš! Človek je len môj náhľad: psychika (aura) a prázdno. A ešte niečo citlivé, zraniteľné – holé ja (MM 44). V experimentovaní s týmto spočíva môj výcvik mysle. S odstupom času: Ono je to trochu inak. Ja sa vlastne napájam na druhého človeka skrz moju psychiku (božie telo) a prázdno a pracujem s jeho aurou. V platnosti ostáva, že ten človek je aura a prázdno.
70) Nie je duša, je len psychika. Človek nie je duša – žiadna nezávislá duševná substancia. (Objasním v časti 4.3.) V mojom ponímaní má termín „psychika“ viac významov: moja znečistená myseľ, to čo nazývam božie telo, aura a nadindividuálna psychika – interaktívna myseľ.
71) Základom zmyslu života je pud sebazáchovy. Okrem pudu sebazáchovy človek nemá zmysel života v sebe, ale v niekom, niečom inom – sebastrednosť je omyl. (Vysvetlím v časti 4.2.)
72) Všetci ľudia „hovno“ majú. (Táto myšlienka, aj keď je vulgárna, vedie k správnemu vhľadu a nepripútanosti. Možno niekomu pomôže, že v tom nie je sám. Je to parafrázovaný buddhizmus – pozri MM 16.)
73) Správny vhľad. Čo je podstatou (zen) buddhizmu: prázdnota a žiadna esencia / substancia5. Neexistuje žiadne nezávislé Ja (substancia) človeka ani veci.
74) Základ buddhizmu: Nazeraj prázdnu, t.j. vzájomne závislú realitu! Nič neexistuje samo zo seba – jednoduchý a pravdivý pohľad na svet! (To je tá pravá prázdnota. Objasním v časti 4.4.)
75) Pochopil som zmysel bytia: zbytočná existencia. Našiel som úľavu. V podobnom zmysle sa vyjadruje aj Ježiš v Tomášovom evanjeliu.Ježiš povedal: Ten, kto spoznal svet, našiel mŕtvolu, a kto našiel mŕtvolu, svet ho nie je hodný (Logion 56, [8], 124). Buddha našiel ešte viac: prázdnotu. Prázdnota je podstatou bytia. K prázdnote vedie výcvik mysle. Prázdnota je smer a cieľ. Len neviem, či tej buddhistickej prázdnote správne rozumiem.
76) Moja prázdnota je dynamická psychická záležitosť – „nebeská mechanika“. – V prvom rade je to akési dynamické psychické „oko“ vyplnené prázdnotou, vytvorené pri meditácii, v poraste viniča na verande, skrz ktoré sa napájam na ľudí. Dalo by sa to nazvať „boží dom“. Toto je živá, dynamická prázdnota, ktorá vyplýva z toho môjho hmýrenia. Toto oko nie je nič pevné: je možné ho znegovať a znovu vyvstáva. Boží dom prečisťuje myseľ. Je to základ mojej práce s mysľou. Je to jednoduché: stačí s dobrým úmyslom fixovať pozornosť na toto prázdne oko a ostatné ide v podstate samo, človečina dáva druhým ľuďom šťavu, posilňuje zvuky, v ktorých sa ozýva život. Je pozoruhodné, čo sa dá robiť koncentráciou. O tom je výcvik mysle. Táto prázdnota je spoločná. Vystihuje to MM 10) Všetko je to v jednej mysli. Všetko je vzájomne závislé (MM 74) – cez boha „pospájané a prepletené“. Je len: 1) psychika a prázdno a 2) dobrý úmysel. To je moja filozofia, v tom spočíva môj výcvik mysle. – V druhom rade mám podobný zážitok prázdnoty. Prázdnota nevypočítateľne preniká a spája realitu. Riadi to Pán. – Do tretice, sú to poryvy Ducha v prázdne, najmä v prírode, ale napríklad aj pri ceste autobusom.
77) Moje poznanie vyjadruje myšlienka: Myseľ (resp. božie telo) vypĺňa svet. (Dá sa s tým pracovať, ale je to aj koreň mojich problémov – „napájačiek“, hlasov.) Práca s rozvinutou mysľou (s živým bohom) mi dáva duchovné uspokojenie (MM 76).
78) Práca s hmýrením je vlastne práca s živým bohom – psychikou a nebom. Neboj sa poprosiť boha! On ti pomôže. Nakoniec sa ale prikláňam k ateistickému buddhizmu. Boh, to sú zosobnené prírodné sily. Konečná realita je prázdnota ([4], 159).
79) Ale ma ponížil starozákonný Hospodin. Rozdrvil ma ako muchu. Spočítal mi všetko do posledného haliera. Všade ma nájde. Nakoniec sa človek odpojí od zlomyseľného starozákonného Hospodina a venuje sa čistej joge. Verím v moc jogy! Nakoniec zostáva len dobrý úmysel. S odstupom času: Túto myšlienku som časom prehodnotil. Jahve je dobrý. Jahve na nebi všetko vie. Dôveruj mu. Fakt je, že všade má nájde. Neviem, čo sa odo mňa žiada. Dosiahnuť buddhovstvo?
80) Vtip spočíva v tom, že som nad počasím. Všetci ste moje ovce, ľud môj. Ja som vy a vy ste ja. Celá realita. Ja som Pán. S odstupom času: Ja nie som Pán, ale vypatlaný úbožiak.
81) Nad ľuďmi sú živly – psychické sily – kundaliní. Ľudia nie sú reálni, je iba kundaliní a prázdnota (psychika a prázdno – MM 69, MM 76).
82) Pamätaj na jedno: nad všetkým je dobrý úmysel. Mám rád ľudí, aj zvieratká, mám záľubu v dobrých veciach. Kto sa usiluje, tomu pomáham. Psychické sily skrotí iba dobrý úmysel. Cez živly (psychické sily) sa dopracuješ k prázdnote. Nakoniec je reálna len tá prázdnota. Aj tak však nemám pravé poznanie. Keby som mal pravé poznanie, netrpel by som. Len to hmýrenie (Tešiteľ) je pre mňa pravé poznanie: cesta, pravda a život. To hmýri Život – povedali hlasy. Nad všetkým je dobrý úmysel. Následne (živý) boh ustanovuje realitu. Urovnajte cesty Pánovi: svätému úmyslu. Je iba živý boh (Tešiteľ) – dynamické božie telo a nebeská mechanika – a prázdno. Živým bohom sa môžeš dotknúť druhého človeka a pomáhať mu alebo ho nechtiac zraniť. Platí iba poznanie a dobrý úmysel. Drž sa živého boha a dostaneš všetko potrebné poznanie. Tešiteľ vás všetko naučí (Jn 14,26). Realita je závislá od subjektu. Dajú sa s ňou robiť „psychické výskumy“. Ja som výskumník. Snažím sa zistiť, aký ten svet naozaj je. Neviem, či moje výskumy budú mať niekedy koniec. Realita sa so mnou vyvíja: Kam ide mních, tam ide svet (MM 45). S odstupom času: Pri svojich výskumoch drž sa radšej Buddhovho učenia a snaž sa ho prebádať! To je pravé poznanie!
83) Cesta poznania: nie je to večné, má to koniec. Mystika by mala mať svoje vyvrcholenie – buddhovstvo. Ale to sa mi v tomto živote asi nepodarí. Realita je večná, kým žiješ – nekonečný príbeh.
84) Sú lepšie a horšie chvíle. Niekedy ide o prežitie. Už mám dosť tých „napájačiek“, ktoré obťažujú mňa aj okolie. Susedov blokujem pri rozhovore, pretože im do toho nechtiac, na podvedomej úrovni, telepaticky hovorím nehorázne, pre mňa ponižujúce sprostosti a oni ich vyslovujú. Chcel by som žiť tak, akoby ma tu nebolo, skrz prázdnotu v prospech druhých (pozri MM 76).
85) Chcem nájsť pokoj. Uvedomil som si jednu dôležitú vec: pokoj na dedine je prirodzený stav. Pokoj a samota sa najviac cení. Ešte viac je pomáhať druhým (MM 76).
86) Urputne rozmýšľam, na ktorého boha to tu všetko je. Brahma, Brahma – podlieha kolobehu životov. (Pozri časť 4.5.)
87) Pomohol mi aj Arthur Schopenhauer názvom svojho diela: Svet ako vôľa a predstava. Dobrá myšlienka: Svet je mystická predstava.
88) Prelomovým bolo, keď som si uvedomil, že žijeme v božom teráriu. Myslím, že o tom spieva aj skupina Horkýže Slíže. Sme v božom teráriu či laboratóriu, to je tá (moja) vo svete rozložená psychika. Neosobné zvuky reality, zvuky strojov, mi začali dávať správny zmysel. Všetko je to v jednej mysli (MM 10).
89) Sám som prekvapený – stal sa zo mňa vyznávač Jahveho (MM 79). To je to moje hmýrenie, moja mystika. Ja ho až teraz spoznávam. Teraz sa mi zdá, že preto som tu na tomto svete. Vidím ruku Živého. Na nebi sa zosobňujú a transformujú moje predstavy či pocity ľudí. Boh si robí svoju robotu, nauč sa to využívať na dobré. Ale aj tak vrcholom mojej mystiky je prázdnota. Bytie samo osebe je omyl – zdroj utrpenia, je len prázdnota. Pochopil som, o čom je bytie: o prázdnote – žiadna substancia. Kto dokáže postulovať prázdnotu, ten je na ceste k oslobodeniu. Zostávam buddhistom. Svätý cieľ je dosiahnuť také poznanie, aby sa človek viac nenarodil – neinkarnoval.
90) Hoci som buddhista, nezapriem kresťanské korene: keď je zle, utiekam sa k Bohu. Podľa mojej skúsenosti niečo také, ako dobrý boh na nebi, naozaj funguje (MM 36). Žijeme v bohu (MM 10). Usilujem o syntézu kresťanstva a buddhizmu. Myslím, že je to dobrá cesta. Buddha či Ježiš – obidvaja bojovali proti kniežaťu tohto sveta, obidvaja ho porazili. Tešiteľ vedie k bohu na nebi a vyslobodzuje. Nevylučuje sa to s prázdnotou (MM 76). Jednoduchá schéma: Je len 1) psychika a prázdno a 2) dobrý úmysel. To je celé. K tomuto poznaniu ma doviedol Tešiteľ. Aj keď neviem, či je to tá pravá buddhistická prázdnota. Ježiš privádzal ľudí k Bohu a spáse, Buddha k prázdnote a oslobodeniu. Oboje je dobré. Myslím, že to má spoločný základ. Rozhľadený človek vie, že rané kresťanstvo – gnóza – je mladšia sestra buddhizmu(pozri časť 4.5). Altruizmus a prázdnota – to je zrejme cesta k Ježišovmu Otcovi a Buddhovmu osvieteniu. Buddhizmus či kresťanstvo? Zober si zo všetkého to, čo je pre teba prospešné (MM 45). Nejde o to, mať v tom stále celkom jasno, ale o to, aby to človeku pomohlo. Drž sa toho, čo je ti práve prospešné! Treba skúšať a skúmať. Myseľ potrebuje „potravu“: či už je to prázdnota (MM 74,MM 76) alebo boh na nebi (MM 36).
91) Prázdnota: Nie som Brahma (boh) ani jeho obraz v človeku – átman (duša).
92) Mystika je len (osudová) kratochvíľa. Nič od toho nečakaj! Snáď len dúfaj v oslobodenie. Rob všetko s najlepším úmyslom! Čo sa týka „napájačiek“, ľudí môžeš ignorovať, nie sú reálni. Ani ty nie si reálny, samo o sebe nič nie je reálne (je len prázdnota – všetko je vzájomne závislé), preto z hlasov si nič nerob! V praxi to nie je také jednoduché, ale je to cesta k oslobodeniu. Hľadaj, čo je prospešné pre teba aj pre druhých! To je postačujúce. S odstupom času: Myslím, že k plnému osvieteniu vedie len práca pre druhých. Usiluj o nulovú sebastrednosť: nie vládnuť, ale slúžiť. Tvoja dharma nech je tu pre druhých. Vďaka mystike som sa našiel: zvyčajne som človek dobrej vôle. Meditujem za blaho druhých, to je celé. Akurát moja zvrátená schizofrenická psychika (myseľ) mi robí „psie kusy“.
93) Pochopil som moju úlohu: Som apokalyptický človek. (Kam ide mních, tam ide svet. – MM 45) Apokalypsa je víťazstvo dobra nad zlom. Usilujem o vlastné oslobodenie.
94) Po toľkých „fackách“ je ťažké nezanevrieť na dobro. Drží ma len dharma. Dôležité je nestrácať vieru v dobro pre vlastné uspokojenie.
95) Na koniec konštatovanie, ktoré poteší psychiatrov: Žiadna filozofia ani náboženstvo nezaberá tam, kde treba nasadiť lieky. To, čo zažívam, asi nie je buddhizmus, ale choroba. Aj to hmýrenie je zrejme choroba.
Celá debata | RSS tejto debaty