Článok je výberom z knihy. E-kniha je dostupná zdarma na stiahnutie v internetových kníhkupectvách. Aktualizoval som ju 2025-01-27, je dostupná v najčerstvejšej verzii.
Vysvetlenie gravitácie ako relativistického pohybu hmoty – HZ – pôvodná verzia
Publikácia: Korpus tohto článku bol pod titulom “Explanation of SRT in Relation to GRT: Part 1 of a Unified Theory for Physics” publikovaný v časopise GALILEAN ELECTRODYNAMICS; volume 28, Number 1, January/February 2017, strany 16-20.
V tomto článku by som rád objasnil analógiu pohybových zákonov šírenia sa svetla a gravitácie. Obidva javy majú podľa môjho názoru ten istý princíp, ktorý možno nazvať „relativistický pohyb“, pričom šírenie sa svetla a gravitácia sú inverzné javy.
1 Hypotéza zjednotenia
1.1 Princípy ekvivalencie
Špeciálna teória relativity (ŠTR) sa všeobecne vysvetľuje na príklade vzájomného zotrvačného pohybu dvoch sústav mimo gravitačného poľa. Pochopiť ŠTR na tomto príklade je dosť náročné na predstavivosť a naviac takéto vysvetlenie nemá význam pre objasnenie gravitácie. Avšak existuje príklad, keď je ŠTR v priamom vzťahu ku gravitácii, čo má význam pre vysvetlenie gravitácie a zároveň nám to umožňuje aj hlbšie pochopiť ŠTR.
Gravitácia univerzálne (rovnako) ovplyvňuje všetky fyzikálne procesy, preto sa nič nezmení, ani keď si ju odmyslíme.
Ekvivalentné sú dve situácie:
- Keď sa teleso B pohybuje vzhľadom na teleso A zotrvačne mimo gravitačného poľa a skúmame, ako sa svetlo šíri vzhľadom na tieto dve telesá.
- Keď je svetelná vlna zachytená na horizonte udalostí čiernej diery1 a skúmame, ako sa šíri vzhľadom na dve telesá padajúce do čiernej diery; teleso A považujeme za pokojové, teleso B sa vzhľadom naň pohybuje zotrvačne v smere proti pádu. Pre zjednodušenie uvažujeme o homogénnom gravitačnom poli, teda keď gravitácia s pádom telies pod horizont udalostí nerastie.
Prínosom tohto druhého pohľadu B) je, že na ňom môžeme objasniť, prečo sa teleso / hmotná častica nemôže zotrvačne pohybovať vzhľadom na iné teleso rýchlosťou c: Na to, aby sa teleso B pohybovalo vzhľadom na teleso A rýchlosťou c, museli by sme ho totiž udržovať na horizonte udalostí čiernej diery, zarovno s tu zachytenou svetelnou vlnou, a to nie je možné bez dodávania energie.
Vyplýva z toho Veta 1 – Všeobecný princíp ekvivalencie šírenia sa svetla a gravitácie horizontu udalostí čiernej diery (skrátene: Všeobecný princíp ekvivalencie):
Sústava spojená so svetelnou vlnou je ekvivalentná sústave zotrvávajúcej na horizonte udalostí čiernej diery.
Dodám, že podľa ŠTR nie je energia, ktorou by sme udržali hmotnú časticu v týchto sústavách; hmotná častica v týchto sústavách nemôže zotrvávať, môže len padať.
Všeobecný princíp ekvivalencie má význam pre zjednotené vysvetlenie gravitácie a šírenia sa svetla: Možno povedať, že gravitácia na horizonte udalostí vyplýva z princípu šírenia sa svetla. Touto problematikou sa budeme ďalej zaoberať.
Zo Všeobecného princípu ekvivalencie vyplývajú dva doplnkové princípy ekvivalencie. Tie sú odvodené z dvoch momentov, v ktorých sa môže hmotná častica nachádzať na horizonte udalostí čiernej diery:
Prvým momentom je prípad, kedy hmotnú časticu udržujeme na horizonte udalostí. Tento prípad je nereálny, pretože hmotná častica sa tu podľa ŠTR nemôže udržať pri dodávaní ľubovoľnej energie. Pre nás má však explanačný význam: Keby sme totiž udržiavali hmotnú časticu na horizonte udalostí, pôsobila by tu na ňu gravitačná sila na horizonte udalostí a tá je predmetom nášho záujmu. Rovnaká sila by totiž mala na hmotnú časticu pôsobiť, aj keby sme si čiernu dieru odmysleli, pretože situácia B) je ekvivalentná situácii A), vtedy by sa svetelná vlna aj s hmotnou časticou pohybovala rýchlosťou c v otvorenom vesmíre (priestore). Potom by to však už nebola gravitačná sila na horizonte udalostí čiernej diery, pretože čiernej diery tu niet, ale teraz by to bola, nazvime ju „relativistická zotrvačná sila“ pôsobiaca na hmotnú časticu pri rýchlosti c (obr. 2 na konci článku).Týmto pomenovaním chcem túto silu odlíšiť od klasickej zotrvačnej sily, ktorá pôsobí na telesá pri zrýchlení.
Z toho vyplýva Veta 2 – Princíp ekvivalencie gravitačnej a relativistickej zotrvačnej sily:
Na objekt pohybujúci sa rýchlosťou c pôsobí v smere proti pohybu relativistická zotrvačná sila ekvivalentná gravitačnej sile na horizonte udalostí čiernej diery.
Druhý moment je reálny – je to situácia, keď hmotnej častici na horizonte udalostí nedodávame energiu. Hmotná častica vtedy padá pod horizont udalostí. Rovnako však padá aj v sústave spojenej so svetelnou vlnou. Obidve tieto sústavy sú rovnocenné a pád telesa v nich vyplýva z rovnakého princípu.
Z toho vyplýva Veta 3 – Princíp ekvivalencie pohybového zákona šírenia sa svetla a gravitácie horizontu udalostí čiernej diery:
Hmotná častica zaostáva (padá) za svetelnou vlnou, ako keby padala pod horizont udalostí čiernej diery = pohybový zákon šírenia sa svetla = gravitácia horizontu udalostí čiernej diery.
Objasním podrobnejšie túto vetu:
Pokiaľ sa svetlo šíri vzhľadom na teleso alebo telesá mimo gravitačného poľa, zaostávajú za svetlom tak, ako keby padali pod horizont udalostí čiernej diery = pohybový zákon šírenia sa svetla. Ak svetelná vlna zotrváva zachytená na horizonte udalostí čiernej diery, telesá zostávajú za svetlom tak, že padajú pod horizont udalostí čiernej diery = gravitácia horizontu udalostí čiernej diery. Z toho vyplýva záver: Stačí vyrovnať energiu svetla, čo sa deje na horizonte udalostí čiernej diery a gravitácia následne vyplýva z pohybového zákona šírenia sa svetla.2
Princíp ekvivalencie pohybového zákona šírenia sa svetla a gravitácie horizontu udalostí čiernej diery nám umožňuje pochopiť voľný pád hmotnej častice pod horizont udalostí čiernej diery ako pohybový zákon sústavy ekvivalentnej sústave spojenej so svetelnou vlnou.
Na základe týchto troch Viet sa ďalej pokúsim objasniť gravitáciu čiernej diery, ako relativistický pohyb jej hmoty, ktorý je inverzný voči šíreniu sa svetla.
1.2 Princíp šírenia sa svetla
Za šírením sa svetla stojí energia. Energia svetla sa však neprejavuje gravitáciou, ako je to v prípade hmoty, ale jeho šírením sa do priestoru. Na to, aby sa svetlo mohlo šíriť vzhľadom na všetky telesá konštantnou rýchlosťou c, je potrebná jeho energia, ktorá udrží svetelnú vlnu na horizonte udalostí čiernej diery. Z hľadiska sústavy spojenej so svetelnou vlnou, všetky zotrvačne sa pohybujúce telesá, bez ohľadu na ich vzájomný pohyb, zaostávajú za svetlom tak, ako keby padali pod horizont udalostí čiernej diery, a tak si svetlo zachováva vzhľadom na ne konštantnú rýchlosť c. (Touto problematikou sa podrobnejšie zaoberám v článku Hlavolam.)
Rozdiel zotrvačného pohybu telesa, od nazvime to „relativistického pohybu“ svetla objasňuje jednoduchý príklad: Umiestnime svetelnú vlnu na horizont udalostí čiernej diery. Svetelná vlna sa odtiaľto snaží uniknúť, ale gravitácia je tu taká veľká, že vyrovnáva jej energiu, takže zotrváva na mieste. Teraz na horizont udalostí umiestnime teleso. Tam, kde svetelná vlna zotrváva na mieste, teleso padá do čiernej diery.
1.3 Zjednotené vysvetlenie gravitácie a šírenia sa svetla
Veta 1 hovorí, že sústava spojená so svetelnou vlnou je ekvivalentná sústave zotrvávajúcej na horizonte udalostí čiernej diery. Na základe tejto Vety môžeme formulovať veľmi jednoduchú hypotézu: Hmota má opačne orientovanú energiu ako svetelná vlna. Na horizonte udalostí čiernej diery sa tieto protipólne energie vyrovnávajú.
Pri vysvetlení gravitácie budeme ďalej postupovať tak, že gravitáciu najskôr vysvetlíme lokálne: rozdelíme nehomogénne gravitačné pole telesa (nehomogénne znamená, že gravitácia ubúda s druhou mocninou vzdialenosti od telesa) na vrstvy gravitačného poľa v rozmedzí, ktorých je gravitácia približne rovnaká. Následne môžeme vrstvy gravitačného poľa chápať ako sústavy pohybujúce sa virtuálne určitou relativistickou rýchlosťou – t.j. vrstvu gravitačného poľa budeme chápať ako sústavu, ktorej energia do určitej miery vyrovnáva energiu svetla – v dôsledku čoho na fyzikálne objekty vo vnútri týchto sústav / vrstiev gravitačného poľa pôsobí relativistická zotrvačná alias gravitačná sila.
Nehomogénnosť gravitačného poľa vyplýva z toho, že energia hmoty sa rozkladá na obsah gravitačného poľa, preto gravitácia rastie alebo ubúda s druhou mocninou vzdialenosti od stredu telesa.
Horizont udalostí je vrstva gravitačného poľa čiernej diery v rozmedzí, ktorej gravitácia vyrovnáva energiu svetla, takže svetelná vlna, ktorú tu umiestnime, nie je ani pohltená, ale nemôže ani uniknúť. Na základe Vety 2 môžeme potom horizont udalostí čiernej diery chápať ako sústavu pohybujúcu sa vzhľadom na pohlcované telesá virtuálne (tak ako) rýchlosťou c. Gravitácia následne vyplýva z pohybových zákonov tejto sústavy / vrstvy gravitačného poľa, a gravitačná sila pôsobiaca na horizonte udalostí čiernej diery je vlastne relativistická zotrvačná sila pôsobiaca v sústave pohybujúcej sa virtuálne rýchlosťou c.
Veta 2 – Princíp ekvivalencie gravitačnej a relativistickej zotrvačnej sily nám umožňuje intuitívne pochopiť šírenie sa svetla a gravitáciu ako inverzné javy, t.j. gravitáciu horizontu udalostí čiernej diery pochopiť ako relativistickú zotrvačnú silu pôsobiacu pri relativistickom pohybe hmoty čiernej diery, ktorý je analogický ako pohyb svetelnej vlny / častice svetla, presnejšie je voči šíreniu sa svetla inverzný, teda hmota čiernej diery ostáva v priestore nehybná a jej relativistický pohyb sa prejavuje tvorbou gravitačného poľa a pohlcovaním hmoty z okolitého vesmíru (obr. 1 na konci článku).
2 Krátke fyzikálne eseje objasňujúce niektoré aspekty hypotézy zjednotenia
2.1 Rozdiel HZ oproti klasickej mechanike a ŠTR
V klasickej mechanike aj ŠTR je sústava pohybujúca sa rovnomerne priamočiaro vzhľadom na zotrvačnú sústavu definovaná ako zotrvačná a teda ekvivalentná pokojovej sústave. To by malo platiť aj pri rýchlosti c, ak odhliadneme od faktu, že podľa ŠTR sa teleso / hmotná častica môže pohybovať ľubovoľnou rýchlosťou menšou ako c. Pohyb s rýchlosťou c by podľa klasickej mechaniky aj ŠTR teoreticky (!) mal byť zotrvačný. Oproti tomu podľa HZ sústava pohybujúca sa rýchlosťou c nie je zotrvačná – je ekvivalentná sústave zotrvávajúcej na horizonte udalostí čiernej diery. Objasním to na príklade: Podľa klasickej mechaniky aj ŠTR, keby hmotný objekt, napríklad raketa dosiahla rýchlosť c, ďalej by sa pohybovala touto rýchlosťou vlastnou zotrvačnosťou a pozorovateľ v nej by sa nachádzal v stave beztiaže. Podľa HZ raketu treba udržovať pri tejto rýchlosti stálym dodávaním energie, ktorá by ju udržala na horizonte udalostí čiernej diery a pozorovateľ v nej by bol rozdrvený o podlahu relativistickou zotrvačnou silou. Z HZ teda vyplýva, že pohyb s rýchlosťou c nie je zotrvačný. Rýchlosťou c sa môže pohybovať iba svetelná vlna, ktorá sa pri tejto rýchlosti udržuje svojou energiou.
2.2 Paradox
Vysvetlím to tak, aby to pochopilo dieťa. Keby sa kozmonaut v rakete pohyboval rovnomerne priamočiaro rýchlosťou c, podľa klasickej mechaniky aj ŠTR, držal by svetelnú vlnu v ruke. Lenže podľa klasickej mechaniky aj ŠTR sústava pohybujúca sa rovnomerne priamočiaro je beztiažová a v nej sa svetlo šíri tak, ako v pokojovej sústave, teda vzhľadom na kozmonauta má rýchlosť c. V tom spočíva logický paradox! Buď kozmonaut svetelnú vlnu drží v ruke, alebo sa vzhľadom na neho pohybuje rýchlosťou c. Jediným riešením je, že pri rýchlosti c raketa nie je zotrvačná a teda beztiažová sústava, ale v nej pôsobí relativistická zotrvačná sila, ekvivalentná gravitačnej sile pôsobiacej na horizonte udalostí čiernej diery. Vtedy kozmonaut drží svetelnú vlnu v ruke. Riešením je teda môj myšlienkový experiment (obr. 2 na konci článku). HZ spočíva v tom, že gravitačná sila pôsobiaca na horizonte udalostí čiernej diery, je vlastne relativistická zotrvačná sila pôsobiaca tak, ako pri rýchlosti c. Z toho vyplýva zjednotené vysvetlenie princípu šírenia sa svetla a gravitácie.
Názor fyzika Vladimíra Baleka: Kozmonaut sa podľa ŠTR nemôže pohybovať rýchlosťou c, aby sa na tú rýchlosť urýchlil, potreboval by nekonečnú energiu. Že má svetlo v ľubovoľnej sústave, ktorá sa pohybuje rýchlosťou menšou než c, rýchlosť c, nie je logický paradox, vysvetľuje to Lorentzova transformácia3.
Dančanin: To všetko je mi známe. Avšak podľa mňa, keď teleso padá do čiernej diery a na horizonte udalostí sa stretne so svetelnou vlnou, ktorá je tu zachytená, dosiahne pritom rýchlosť c, lebo svetlo sa vzhľadom na telesá pohybuje vždy rýchlosťou c. Limitná rýchlosť svetla a s tým aj ŠTR prestáva platiť na horizonte udalostí (pozri časť 2.3).
Vy jednoducho zaťato odmietate moju HZ!
V. Balek: Máte pravdu, som tvrdohlavý.
2.3 Limitná rýchlosť svetla
Podľa ŠTR rýchlosť svetla je limitná, takže relativistické javy pri nej nadobúdajú nekonečnú hodnotu: dochádza pri nej k nekonečnej dilatácii času, kontrakcii dĺžky a narastaniu zotrvačnej hmotnosti. Z hľadiska ŠTR väčšia rýchlosť nie je možná, pretože čas v pohybujúcej sa sústave by sa z hľadiska pokojovej sústavy vracal späť a priestor by kontrahoval pod úroveň bodu, čo nie je reálne. A predsa existuje fyzikálny objekt, ktorý má viac energie, ako má svetelná vlna – je to čierna diera, ktorá pod horizontom udalostí svetelnú vlnu pohltí. Pod horizontom udalostí je teda energia ešte väčšia, ako má svetelná vlna a plynutie času je tu ešte pomalšie, ako na horizonte udalostí, resp. pri rýchlosti c. Keďže je možná väčšia energia, ako má svetlo a väčšia dilatácia času, ako je pri rýchlosti c, rýchlosť c nemôže byť limitná!
Z limitnej rýchlosti svetla vyplýva aj predpoveď ŠTR, že na udržanie hmotnej častice na horizonte udalostí čiernej diery je potrebná nekonečne veľká energia. To sa mi zdá tiež nie pravdivé, pretože na udržanie hmotnej častice pod horizontom udalostí by bolo potrebné vynaložiť ešte viac energie. To je podľa môjho názoru contradictio in adiecto, pretože definícia nekonečna neumožňuje väčšie nekonečno. Z toho vyplýva, že na udržanie hmotnej častice (rakety) na horizonte udalostí čiernej diery je potrebné menej ako nekonečne veľká energia.
Z limitnej rýchlosti svetla vyplýva, že čierna diera môže z okolitého vesmíru pohlcovať hmotu len rýchlosťou menšou ako je c. (Na urýchlenie hmotnej častice na rýchlosť c je potrebná nekonečne veľká energia.) Avšak podľa môjho názoru pohlcované telesá na horizonte udalostí čiernej diery dosiahnu rýchlosť c. Ja ako laik si to predstavujem takto: Gravitácia čiernej diery udržuje na horizonte udalostí svetelnú vlnu na mieste, nehybnú vzhľadom na okolitý vesmír. Svetlo sa pohybuje vzhľadom na každé teleso rýchlosťou c, takže keď sa pohlcovaná hmota stretne na horizonte udalostí so svetelnou vlnou, dosiahne pritom rýchlosť c, pretože sa so svetelnou vlnou môže stretnúť len pri rýchlosti c; vzájomná rýchlosť svetla a pohlcovanej hmoty musí byť c! Je totiž jedno, či sa svetelná vlna šíri vzhľadom na telesá mimo gravitačného poľa alebo zotrváva zachytená na horizonte udalostí čiernej diery a obrátene sa pohybuje vzhľadom na pohlcované telesá [pretože situácia A) je ekvivalentná situácii B)], v obidvoch prípadoch si vzhľadom na telesá zachováva rýchlosť c. Dovolím si vysloviť svoj názor: Gravitácia univerzálne ovplyvňuje všetky fyzikálne procesy, takže keď na horizonte udalostí čiernej diery stopne svetelnú vlnu, urýchli tu pohlcované teleso na rýchlosť c a všetko je v poriadku, tak ako v zotrvačnej sústave mimo gravitačného poľa. Aj keď je mi jasné, že podľa ŠTR môže čierna diera pohlcovať hmotu len rýchlosťou menšou ako je c, napriek tomu som presvedčený, že môj jednoduchý pohľad je správny. Podľa môjho názoru má svetelná vlna konečnú veľkosť energie a hmota čiernej diery má viac energie ako svetelná vlna. Preto limitná rýchlosť svetla a s tým aj ŠTR prestáva platiť na horizonte udalostí čiernej diery, kde energia čiernej diery vyrovnáva energiu svetla. Tu pohlcované telesá dosiahnu rýchlosť c. A pretože väčšia energia vyvinie väčšiu rýchlosť, pod horizontom udalostí pohlcované telesá prekročia rýchlosť c. Podľa HZ sa však týmto spôsobom vlastne nepohybujú pohlcované telesá, ale hmota čiernej diery a pohlcovanie hmoty čiernou dierou chápeme obrátene ako jej pohyb vzhľadom na okolitý vesmír (obr. 1 na konci článku). Hmota čiernej diery sa teda vzhľadom na okolitý vesmír pohybuje rýchlosťou väčšou ako má svetlo.
2.4 Od všeobecnej teórie relativity k HZ
Všeobecná teória relativity (VTR) stojí na Einsteinovom princípe ekvivalencie gravitačnej a zotrvačnej sily. Tento princíp vyplýva z dvoch faktov:
- Pôsobenie gravitačnej sily rovnako, ako zotrvačnej sily je univerzálne – ovplyvňuje rovnako všetky fyzikálne procesy.
- Gravitačná hmotnosť telesa je rovná jeho zotrvačnej hmotnosti, čo znamená, že gravitačná sila, ktorou je teleso priťahované k inému telesu, je rovná jeho odporu voči zrýchleniu.
Einsteinov princíp ekvivalencie umožňuje skúmať gravitačnú silu ako zotrvačnú silu. VTR potom opisuje gravitáciu ako zotrvačnosť telesa v zakrivenom priestoročase.
V rámci HZ vrstvu gravitačného poľa chápeme ako sústavu, ktorej energia do určitej miery vyrovnáva energiu svetla, t.j. ako sústavu pohybujúcu sa virtuálne určitou relativistickou rýchlosťou. Gravitácia je potom zotrvačnosť telesa v tejto sústave a gravitačná sila je relativistická zotrvačná sila. V rámci HZ teda možno zakrivenie priestoročasu chápať ako dôsledok relativistického pohybu hmoty telesa a zakrivenie priestoročasu = pohybové zákony sústavy (vrstvy gravitačného poľa) pohybujúcej sa virtuálne určitou relativistickou rýchlosťou. Tým by sme objasnili podstatu Einsteinovho princípu ekvivalencie – objasnili by sme gravitáciu ako zotrvačnosť – a zároveň zjednotili gravitáciu a šírenie sa svetla na základe rovnakých pohybových zákonov, t.j. vysvetlili by sme gravitáciu aj šírenie sa svetla na základe rovnakého princípu, ktorý nazývam „relativistický pohyb“.
2.5 Neutrína objavené v CERN-e
Podľa HZ sa svetlo šíri rýchlosťou c preto, že častica svetla / svetelná vlna má určitú energiu – má energiu, ktorá ju udrží na horizonte udalostí čiernej diery. Keby sa objavili častice s väčšou energiou, mám na mysli neutrína objavené v CERN-e, udržali by sa v gravitačnom poli čiernej diery hlbšie pod horizontom udalostí alebo by sa pohybovali rýchlosťou väčšou ako je c.
2.6 Ako umelo vyrobiť čiernu dieru
Urýchlime časticu na veľkú rýchlosť, blízku rýchlosti c a necháme ju naraziť na pevnú stenu. Tým dosiahneme veľké zrýchlenie, resp. spomalenie, ktoré sa blíži ku gravitačnému zrýchleniu na horizonte udalostí čiernej diery. Vyrobíme tak na okamih čiernu dieru. Lenže, pretože toto zrýchlenie nedokážeme udržať, čierna diera sa rozplynie. (Neviem, či niečo také možno reálne pozorovať.)
Obr. 1: Analógia medzi šírením sa svetla a pohlcovaním hmoty čiernou dierou
Obr. 1a
(Obr. 1a) Svetlo sa šíri vzhľadom na všetky telesá konštantnou rýchlosťou c.
Obr. 1b
(Obr.1b) Horizont udalostí čiernej diery pohlcuje hmotu konštantnou rýchlosťou c.
Obr. 2a
(Obr. 2a) Urobíme myšlienkový experiment: Ponoríme raketu na horizont udalostí čiernej diery a dodávame jej (nekonečnú – smajlík) energiu, aby sa tam udržala – raketa má zapnuté motory. Raketa tu zotrváva zarovno so svetelnou vlnou, ktorá odtiaľto nemôže uniknúť. Na pozorovateľa v rakete pôsobí gravitačná sila Fg na horizonte udalostí čiernej diery (hu), túto silu označujem Fg(hu).
Obr. 2b
(Obr. 2b) Keď si odmyslíme čiernu dieru, situácia sa nezmení: raketa so zapnutými motormi ďalej zotrváva zarovno so svetelnou vlnou, avšak pohybuje sa pri tom rýchlosťou c v otvorenom priestore. Na pozorovateľa v rakete ďalej pôsobí rovnaká sila, ale pretože čiernej diery tu niet, nie je to gravitačná sila, ale teraz je to relativistická zotrvačná sila Fzrel pôsobiaca pri rýchlosti c, túto silu označujem Fzrel(c).
Platí vzťah: Fg(hu) = Fzrel(c)
Obr. 2: Princíp ekvivalencie gravitačnej a relativistickej zotrvačnej sily
Poznámky:
1 Čo je to čierna diera? Je to fyzikálny objekt, ktorého gravitácia je taká silná, že pohltí aj svetlo. V určitej vzdialenosti od stredu čiernej diery gravitácia vyrovnáva energiu svetla, takže na tejto hranici svetlo nie je ani pohltené čiernou dierou, ale ani neuniká von. Táto hranica sa volá horizont udalostí čiernej diery.
2 Neskôr som si ujasnil myšlienky a pod pojmom „pohybový zákon šírenia sa svetla“ rozumiem pôsobenie relativistickej zotrvačnej sily (pozri Veta 2).
3 Špeciálna teória relativity zamietla Galileiho transformácie platné v klasickej mechanike a pre výpočet relativistických javov používa Lorentzove transformácie.
Je vesmír nekonečný=nemerateľný,alebo je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty