dancanin

O jastve

Podľa Buddhu jastvo je omyl – májá (závoj, klam). Nijaké pravé ja neexistuje. Uvoľni sa! Kto pochopí, že pravého jastva (duše) niet, ten bude žasnúť nad Buddhovou múdrosťou – nemá sa o čo a čoho báť. Je to veľmi praktická vec, preverená mojou chorobou – schizofréniou. Osvietená buddhistická myšlienka užitočná do života. Keď niet pravého ja, človek nemá o čo prísť, a tak sa oslobodí. Logické, nie? Racionalita vedie k osvieteniu. Mňa to veľmi uspokojuje. Viera v nezávislé ja (v dušu) je zásadná pripútanosť. Ja neexistuje nezávisle od tela a mysle, autonómne, ale človek sa nedá stotožniť ani s telom a mysľou – ani tým nie som. Subjekt nie je možné s ničím stotožniť, je ako oko: samo seba nevidí. Vtip spočíva v tom, že subjekt si uvedomuje sám seba. Subjekt sám seba nevidí, ale sebauvedomenie je to, čo vidí. Sebauvedomenie subjektu ostáva. (Takáto je teória. Myslel som, že som dosiahol osvietenie. Reálne však ešte nie som oslobodený.)

O jastve 2

Ja ako také (osebe) neexistuje, ale existuje sebauvedomenie subjektu. Subjekt môže byť fascinovaný svojou existenciou. V hlave mi pulzuje: ale veď toto som predsa ja, ja som, jestvujem. Ten zážitok sebauvedomenia má každý človek, ale je to niečo tak otriasajúce, až rušivé, že sa tým asi nik nezaoberá. To sebauvedomenie nemusí byť až také dramatické.

O jastve 3

Pohrávam sa so svojim bytím – sebauvedomením. Človek môže bdieť nad svojou mysľou a telom. Nakoniec som len vlastná projekcia (predstava).

O jastve 4

Nad ja je nie-ja (prázdnota). Keď duše niet, ostáva prázdnota.

O jastve 5

Usilujem sa dosiahnuť buddhovskú prirodzenosť: nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja; sebauvedomenie (myslím) ostáva. Vidím, že to nie je otázka jedného života.

O jastve 6 Dávno sme bódhisattvovia.