dancanin

Článok je výberom z knihy. E-kniha je dostupná zdarma na stiahnutie v internetových kníhkupectvách. Aktualizoval som ju 2025-01-27, je dostupná v najčerstvejšej verzii.

Ako to začalo (autobiografia)

Pri štúdiu na univerzite som si necenil nič viac ako objaviť niečo nové. Zaujímala ma kozmológia. Fascinovala ma skutočnosť, že svetlo sa šíri konštantnou rýchlosťou vzhľadom na všetky telesá, bez ohľadu na smer a rýchlosť ich vzájomného pohybu. Rozmýšľal som takto: Keď sa  svetlo pohybuje vzhľadom na všetky telesá rýchlosťou, ktorá je jemu vlastná, nepohybujú sa takouto rýchlosťou aj iné objekty? Napadla mi takáto analógia: Keď rozkmitáme kyvadlá s rôznou dĺžkou a sú medzi nimi aj dve kyvadlá s rovnakou dĺžkou, tieto kyvadlá sa ustália na rovnakej frekvencii. Nie je aj vesmír usporiadaný podobne? Neexistuje nejaký vzťah napríklad medzi hmotnosťou telesa a rýchlosťou jeho pohybu? Na skúšku z kozmológie sme mali napísať seminárnu prácu o rozsahu jednej strany. Odporučená literatúra:  HAWKING, Stephen W. – Stručná historie času: od velkého třesku k černým dírám  (Praha: Mladá fronta, 1991). Knižku som prečítal, v rámci svojich schopností preštudoval a pochopil. Skúška sa blížila, ale ja som nemal o čom písať. Vŕtala mi v hlave spomenutá analógia, ale o tom sa nedá napísať ani jedna strana. Nakoniec som nenapísal nič. A tak som sa išiel aspoň pozrieť, ako robia skúšku moji kolegovia. Tí napísali seminárku rutinne – prácu končili vetou: „… a v tomto ma knižka Stručná historie času inšpirovala.“ Tak  som to mohol napísať aj ja, keby som chcel! A ako som tak počúval mojich kolegov, dostal som nápad: „Áno, je objekt, ktorý sa tak ako častica svetla / svetelná vlna pohybuje konštantnou, sebe vlastnou rýchlosťou – je to čierna diera, ktorá konštantnou rýchlosťou pohlcuje hmotu.“ Našiel som analógiu medzi šírením sa svetla a pohlcovaním hmoty čiernou dierou, nakreslil som si obrázok 1 v článku Hypotéza zjednotenia (HZ) v kocke. (Zjednodušene môžeme povedať, že gravitujúce teleso má vzhľadom na iné telesá určitú konštantnú, sebe vlastnú rýchlosť, napr. horizont udalostí má vzhľadom na pohlcované telesá rýchlosť c. Dosiahnuť túto konštantnú rýchlosť je úlohou gravitačného poľa.) Keď som sa potom pri istej príležitosti rozprával o tom s pánom rektorom, ktorý nám kozmológiu prednášal, a poukázal som na pozoruhodnú zhodu okolností, totiž, že k dilatácii času dochádza v dvoch prípadoch: 1) pri rýchlostiach blížiacich sa rýchlosti c a 2) pôsobením gravitácie (či zotrvačných síl), pán rektor mi tvrdil, že nič také ako gravitačná dilatácia času neexistuje a že som si tento jav vymyslel! Pritom pokus, ktorým bola dokázaná gravitačná dilatácia času, je podrobne opísaný v knižke Stručná historie času – s. 42-43. Keď som mu uviedol literatúru, medzi ňou aj odbornejšiu, kde sa môže o gravitačnej dilatácii času dočítať, chvíľu rozmýšľal a potom povedal: „Aha, už viem, v čom je váš problém: vy čítate knihy, ktorým nerozumiete!“ Dnes už bývalý pán rektor  je jedným z autorov slovenskej Encyklopédie astronómie. Tú knihu som prehľadal, ale skutočne, o gravitačnej dilatácii času tam zmienka nie je! Dokončím ešte tento príbeh. Po pol roku som mu doniesol dvadsaťstranovú seminárku, kde som riadne popustil uzdu svojej fantázii, ujasňoval som si myšlienky, ale ešte to nemalo hodnotu. Tá seminárka bola o svetle a o gravitácii a volala sa Jin a jang relativistickej fyziky. Pán rektor ma nechal šesť hodín čakať pred kanceláriou, potom ma prijal, preskúšal ma z hmotností planét, gravitačnej konštanty, Planckovej konštanty a iných veličín, ktoré sú uvedené v Encyklopédii astronómie, aj keď neviem, načo tá encyklopédia je, keď ich človek musí vedieť naspamäť, a vyhodil ma.  Skúšku som po dlhšom čase nakoniec urobil (za tri), a keď som mu povedal, že sa pokúsim uvedenú myšlienku rozpracovať v diplomovej práci, stŕpol a povedal mi múdru vec: „Pokazíte si život!“ V diplomovej práci som s veľkými ťažkosťami na šesťdesiatich stranách rozoberal to, čo teraz po viac ako dvadsiatich rokoch zverejňujem ako svoju hyptézu zjednotenia  (túto kapitolu). S ťažkosťami som ju obhájil na trojku a bol som rád. Môj oponent, známy odporca zázrakov, pokiaľ ich robia ľudoví liečitelia a pod., mi v DP vyčítal nevedeckosť metódy, pritom pokiaľ viem, on sám sa v tom čase zaoberal nanebovzatím Panny Márie z fyzikálneho hľadiska, teda odvážne sa snažil spojiť fyziku s mystikou. Keď ma pochytí uštipačnosť, rád by som sa ho spýtal: „Zaoberáte sa nanebovzatím Panny Márie aj s topánkami alebo len tak, ako prišla na svet, pretože pri vedeckej metóde je rozdiel v tom, či môže byť nanebovzaté len telo alebo aj šaty!“¹  

Poznámky:

¹ Že sa môj oponent zaoberal nanebovzatím Panny Márie z fyzikálneho hľadiska mám z vierohodného zdroja  –  povedalo mi to dievča, s ktorým som vtedy chodil, tiež študentka filozofie. Vraj ju chcel do toho aj „zasvätiť“: „Častička anihiluje (spája sa a zaniká) s antičastičkou, atď.“ –  presne takto mi to povedala. Bolo to v roku 1999. Som prekvapený, že môj oponent  v neskoršej dobe zmenil názor a kladie presne tú otázku, ktorú aj ja: „Kde sú šaty nanebovstúpenej [nanebovzatej]  Panny Márie?“ (Pozri článok: Hviezdna dišputa s Igorom Kapišinským – Slovenský katolícky … [online]. Odkaz: <http://www.istropolitan.sk/2006/05/19/hviezdna-disputa-s-igorom-kapisinskym/>. Prístup 2016-07-10.)