Článok je výberom z knihy. E-kniha je dostupná zdarma na stiahnutie v internetových kníhkupectvách. Aktualizoval som ju 2025-01-27, je dostupná v najčerstvejšej verzii.
Jin a jang atómovej fyziky – HZ – metafyzika
Prišli na to už starí taoisti: všetko má svoj protipól, jedno sa skladá zo dvoch. Vo svojej HZ som našiel protipól gravitácie – šírenie sa svetla. Východiskom mojej ďalšej úvahy bude preto analógia medzi gravitáciou čiernej diery a šírením sa svetelnej vlny, podľa ktorej gravitácia čiernej diery a šírenie sa svetelnej vlny sú inverzné javy, dva inverzné spôsoby relativistického pohybu. Môžeme sa domnievať, že šírenie sa svetla a gravitácia sú inverzné prejavy jednej energie, ktorá sa transformuje na určitý špecifický prejav na základe charakteru fyzikálneho objektu. Teda tá istá energia sa v prípade svetla prejavuje jeho šírením sa do priestoru a v prípade čiernej diery jej gravitáciou. Ďalej sa môžeme domnievať, že existujú rôzne formy relativistického pohybu, za ktorými stojí jedna energia.
Energia fyzikálneho objektu sa prejavuje jeho relativistickým pohybom, vďaka čomu fyzikálne objekty vstupujú do interakcie, napr. telesá do gravitačnej interakcie. V princípe by teda všetky interakcie malo byť možné vysvetliť na báze relativistického pohybu a všetky interakcie by mali byť prejavom jednej energie, ktorá sa prejavuje rôznymi formami relativistického pohybu.
Relativistický pohyb častice budí pole. Pole je usmernený tok energie. Ak dve častice usmerňujú energiu jedným smerom, budia jedno pole a pôsobí medzi nimi príťažlivá sila. Ak dve častice usmerňujú tok energie opačným smerom, budia dve polia a odpudzujú sa.
Častica, ktorá vstupuje do interakcie, má otvorenú väzbu, čo je predpoklad pre vznik interakcie. Častice v interakcii usmerňujú tok energie určitým smerom. Ak sa častice ustália v interakciu – vyvážene usmerňujú energiu –, vytvárajú uzavretú väzbu. Častice, ktoré majú na nižšej úrovni uzavretú väzbu, majú na vyššej úrovni otvorenú väzbu, a tak spoločne vytvárajú predpoklad pre ďalšiu interakciu.
- Interakcia medzi protónom a elektrónom (elektrostatická interakcia)
Ako zvyčajne, predložím tu svoju vlastnú predstavu elektrostatickej interakcie. Medzi protónom a elektrónom podľa môjho názoru pôsobí príťažlivá aj odpudivá sila. Stabilizačným faktorom väzby medzi protónom a elektrónom je stredná obežná dráha elektrónu. Tá závisí od nazvime to „expanzívneho potenciálu“ elektrónu. Funguje tu zaujímavý mechanizmus: Keď elektrón pohltí elektromagnetickú energiu fotónu, ktorý doň narazí zvonku, narastie jeho expanzívny potenciál a vystúpi na obežnú dráhu vyššie, ďalej od jadra. Naopak, ak emituje fotón, zmenší sa jeho expanzívny potenciál a klesne na obežnú dráhu nižšie. Ak sa väzba naruší vonkajším stimulom, napríklad horením, elektrón uvoľní časť elektromagnetickej energie, ktorá sa rozšíri do priestoru rýchlosťou c v podobe svetelnej vlny. Teda relativistický pohyb, ktorý dovtedy tvoril uzavretú väzbu medzi elektrónom a protónom (vyvážene usmerňoval tok energie), sa mení na inú formu relativistického pohybu – šírenie sa svetla.
- Interakcia medzi protónmi a neutrónmi v jadre (silná jadrová interakcia)
Hoci protóny sú častice s rovnakým elektrickým nábojom, medzi ktorými pôsobí odpudivá elektrická sila, väzba energií jadra je na nižšej úrovni uzavretá, čo drží jadro pokope. Na vyššej úrovni jadro predstavuje masu elektricky kladne nabitej energie, v ktorej sa na krátky čas vyskytujú určité nehomogénnosti. Tie môžeme považovať za častice. Častice, ktoré majú na vyššej úrovni na krátky čas uzavretú väzbu, sú elektricky neutrálne, nazývame ich neutróny. Častice, ktoré majú na vyššej úrovni na krátky čas otvorenú väzbu, sú elektricky nabité, nazývame ich protóny. V jadre pulzuje energia: protón sa mení na neutrón a neutrón na protón. Z hľadiska fyziky elementárnych častíc si vymieňajú časticu kladný a záporný pión. Rovnaké častice si vymieňajú neutrálny pión. Tým sa na chvíľu lokálne otvorí alebo uzavrie väzba a interakcia postupuje ďalej. Pión sprostredkuje silnú jadrovú interakciu, alebo naopak, silná jadrová interakcia sa prejavuje výmenou piónov. (Pozri Atómové jadro – Wikipédia ; časť Časticové zloženie jadier. [online]. <https://sk.wikipedia.org/wiki/Atómové_jadro>. Prístup 2023-01-25.)
- Čo drží pokope elektrón?
Napokon sa môžeme spýtať, čo drží pokope záporný elektrón (pretože on nemá nijaké jadrové sily). Ak elektrón pozostáva celý z jedného druhu látky, každá jeho časť by mala odpudzovať ostatné časti. Prečo sa potom nerozletí? Má však elektrón „časti“? Snáď by sme mohli povedať, že elektrón je iba bodom a že elektrické sily pôsobia iba medzi rôznymi bodovými nábojmi, takže elektrón sám na seba nepôsobí. Snáď. Všetko, čo môžeme povedať je, že otázka, čo drží elektrón pospolu, spôsobila v pokusoch o vytvorenie úplnej teórie elektromagnetizmu mnoho ťažkostí. Táto otázka nikdy nebola zodpovedaná ([1],13).
Elektrón nemôže byť bodom, pretože pri narušení väzby medzi protónom a elektrónom sa uvoľní časť jeho elektromagnetickej energie, ktorá sa rozšíri do priestoru v podobe svetla. Elektrón je teda skôr kvantum elektricky záporne nabitej energie, vo vnútri ktorého by mala pôsobiť odpudivá sila. Musíme sa preto domnievať, že aj elektrón drží pokope na nižšej úrovni uzavretá väzba elementárnejších energií.
- Symetrie častíc
Na úplne mikroelementárnej úrovni hmotu tvoria symetrie častíc, ktoré majú na nižšej úrovni uzavretú väzbu, na vyššej úrovni sú otvorené pre ďalšiu interakciu.
- Jedna energia
Žiadny reálny fyzikálny objekt netvorí len jedna energia, ale väzba rôznych energií, ktoré sú transformáciou pôvodne jednej energie.
- Veľký tresk
Ak vesmír vznikol pri veľkom tresku, tak ten môžeme chápať ako okamih transformácie jednej energie na rôzne formy energií.
Literatúra:
[1] FEYNMAN, Richard Phillips. Feynmanove prednášky z fyziky. [Sv.] 3. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1988. 572 s.
Celá debata | RSS tejto debaty