dancanin

Gender je teória podobne ako bol teóriou marxizmus. Ukázalo sa, že marxizmus je utópia: plánované hospodárstvo nemôže fungovať, neobstojí v konkurencii s trhovým hospodárstvom; hospodárstvo sa nedá naplánovať, musí ho riadiť ruka trhu. Zámer gender nie je zlý, podobne ako nebol zlý úmysel marxizmu. Zámerom gender je odstránenie násilia páchaného na ženách. Tento problém v Európe nie je až taký vypuklý, vďaka dlhoročnej emancipácii žien, ženy majú svoje práva – rovnaké ako muži. Naopak veľmi vypuklý je v islamských krajinách a v Afrike, kde sú ženy majetkom mužov, kde sa udržujú katastrofálne tradície ako je ženská pohlavná obriezka. Ale práve Európa  je kontinentom vyspelých krajín, kde takým zverstvám chceme postaviť právnu bariéru a tou je Istanbulský dohovor (ID). Jeho znenie nájdete na internete.¹ V tomto dohovore sú opatrené práva žien. Celý názov ID je:Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Nerieši sa tu teda iba násilie na ženách, ale aj domáce násilie, ktorého obeťou sú aj muži, deti a seniori. V tomto článku sa prioritne zamerám na násilie páchané na ženách.

ID je otvorený tzv. ideológii (teórii) gender. „Rodovo podmienené násilie na ženách“ je násilie, ktoré je nasmerované proti žene, pretože je žena alebo ktoré postihuje ženy disproporcionálne(pozri článok 3 písmeno d) Dohovoru). Gender preto stiera rodové rozdiely. Podľa teórie gender jedinec si môže slobodne vybrať, v akej rodovej role bude vystupovať, či bude vystupovať skôr v ženskej  alebo mužskej role, respektíve nič také osebe neexistuje – čo je ženské a čo je mužské je len otázka tradície, výchovy, socializácie.  Podľa gender rod je výsledok socializácie a nie biologická kategória.² To znamená, že (rodovo) mužmi a ženami sa biologicky nerodíme, ale stávame sa nimi v procese socializácie. Samozrejme, ženy vždy budú rodiť deti a muži ich budú plodiť, ale všetko ostatné – to, čo nazývame rod – je otázka socializácie – je to sociálny konštrukt. Na úrovni socializácie sa odhliada od biologických rozdielov – človek sa môže socializovať tak, ako chce, ako sa cíti. Pojem „gender“ (rod) je vlastne výraz pre psychologické pohlavie. Rodová rovnosť spočíva v spravodlivom zaobchádzaní so všetkými ľudskými bytosťami bez diskriminácie rodovými rolami, ktoré sú len sociálnym konštruktom a nie sú dané biologicky.

Proti tejto teórii, lebo je to len teória, stoja konzervatívci a hlavne katolícka cirkev. Pápež František  ideológiu gender dokonca prirovnával k hrozbe atómových zbraní. Jablko sváru spočíva v tom, že konzervatívci uznávajú určité biologicky podmienené mužské a ženské stereotypy – zaužívané roly – a gender ich ruší. Zacitujem Wikipédiu: Sociálne a kultúrne rodové stereotypy medzi ľudskými bytosťami vznikli historickým vývojom a sú spätne politicky formovateľné. Biologické rozdiely v pohlaví nie sú akceptovateľné ako oprávnenie na vytváranie spoločenských rodových rozdielov.² 

Konzervatívci naopak tvrdia, že ženy sú predisponované vychovávať deti a muži starať sa o rodinu, zarábať peniaze, používať rozum a hrubú mužskú silu. Ako hovorí nemecké príslovie, ženy sú predisponované na tri veci: Kinder, Kirche, Küche – deti, kostol, kuchyňa. Ja osobne mám takú ženu, ktorá sa s týmto stotožňuje, preto som šťastný muž. V princípe však do tejto roly nemôžeme násilím vtlačiť všetky ženy. Je na partneroch a manželoch, ako si v rodine podelia svoje úlohy, a musí sa tak konať slobodne, bez toho, aby na tom bolo niečo divné. Toto je príklad rodovej rovnosti v praxi. Je pravda, že zákon by do toho, ako si v rodine zadelíme úlohy nemal čo hovoriť, ale v prípade ženskej pohlavnej obriezky a menejcennosti žien by do toho hovoriť mal!

Ako som napísal, cieľom Istanbulského dohovoru je zamedziť katastrofálnym násilnostiam na ženách, ktoré možno my v Európe až v takej miere necítime, ale dejú sa každodenne v rozvojových krajinách. Prirodzene, násilnosti na ženách cítime aj tu v Európe a na Slovensku, a preto je dobré, že existuje nadnárodná dohoda – Istanbulský dohovor. Ratifikáciou Dohovoru (ktorá bola zamietnutá) by sme sa pridali ku kultivovaným krajinám.

Spomínané násilnosti, ako je ženská pohlavná obriezka, majetnícky vzťah mužov k ženám, vyplývajú práve z rodovej nerovnosti a z tých tradícií, ktoré sa miestni konzervatívci snažia obhajovať. Bolo by božím požehnaním pre ženy, keby Istanbulský dohovor podpísali a ratifikovali aj islamské krajiny a africké krajiny. V prvom rade sa však na ňom musíme dohodnúť my – vyspelá spoločnosť. Chcem len povedať, že je škoda, že sme k Istanbulskému dohovoru mali nekonštruktívne námietky. Je dobré, že v ére globalizácie sa snažíme o takýto priekopnícky nadnárodný dokument. Civilizovaná spoločnosť by sa na ňom mala jednohlasne dohodnúť. Môžeme byť radi, že aspoň niečo pozitívne máme. Nekonštruktívnymi námietkami voči ID robíme ochrane ženských práv medvediu službu.

Napísal som, že gender je len teória a nevieme dopredu povedať, či je to len utópia, podobne ako marxizmus, pokiaľ si ju nevyskúšame v praxi. Marxizmus bol tiež pokus na spoločnosti, ktorý pretrval zopár generácií. Vysoko si cením odvahu liberálnych štátov, ktoré ID ratifikovali. Treba pozorne sledovať, ako sa situácia s genderom u nich vyvinie. Ak sa ukážu pozitíva genderu a ID, ratifikovať ID môžeme dodatočne hocikedy. 

 Samozrejme, všetko nové vyvoláva zo strany konzervatívcov odpor. Aj keď antickí Gréci začínali operovať, vyvolávalo to zo strany konzervatívcov odpor. Začína sa to vždy veľkým treskom a až čas a prax ukáže, čo je pre spoločnosť užitočné a čo škodlivé.

A teraz otázka pre pána farára Mariána Kuffu, známeho odporcu gender,  ktorého sa chystám osobne navštíviť. Rodovo podmienené násilie na ženách je násilie páchané na žene, pretože je ženou. Chcete poprieť, že niečo také sa deje? V praxi to tak naozaj funguje: muži zneužívajú svoju silu, aby ovládli ženy. Chcete poprieť, že sa vo svete pácha násilie na ženách, pretože sú ženami? Jasné, že sa pácha. Toto sa snaží riešiť gender a Istanbulský dohovor.

Tým sa tento príbeh ešte nekončí. Preberal som to s pánom farárom Kuffom a ten mi povedal, že on nie je ani tak proti gender, ktorý považuje za „prasačinu“, ako proti tomu, že mu niekto vnucuje gender, resp. celej spoločnosti. Prišli sme ku konsenzu, že ak už gender na školách, tak len ako nepovinný predmet tak, ako náboženstvo alebo etická výchova. To nakoniec nie je nič nové – snažia sa o to aj odborníci z radov lekárov, psychológov a sociológov,  ktorí navrhujú zabezpečiť viaceré konkrétne opatrenia, okrem iného umožniť rodičom slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa (pod pojmom „sexuálna výchova“ sa tu rozumie zavedenie ideológie gender do praxe). Tieto námietky a opatrenia sú uvedené v dokumente s celým názvom: Odborné stanovisko k „rodovému scitlivovaniu“ detí. Vyjadrenie  lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov.S podtitulom: Výzva pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí.Dokument nájdete na internete.³  Odporúčam prečítať si ho každému obhajcovi aj odporcovi gender; upozornil ma naň pán farár Kuffa. Okrem iného sa tu uvádza:

„… primárnym cieľom rodového scitlivovania [zavádzania gender do praxe] sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom  rozrývať  či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku. To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej, „sexuálne korektnej” výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo „slobodne” vybrať svoju rodovú identitu. (…) Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity. Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako transsexualita), pri ktorej sa biologicky normálne vyvinutý muž cíti byť ženou, resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia. Významnú úlohu pri vzniku tejto poruchy hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting) počas detstva a dospievania.  Preto experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v edukačnom procese – s cieľom pozmeniť jeho „chlapčenské“ či „dievčenské“ vzorce vnímania a správania – predstavuje nezanedbateľné riziko indukcie tejto duševnej poruchy.“

Argumenty týchto odborníkov musím akceptovať. Tento dokument pre mňa znamená nový pohľad. Ja tiež nechcem, aby niekto u môjho dieťaťa rozrýval či rozkývaval jeho vrodeným pohlavím danú rodovú identitu.

Musím však poznamenať, že aj gender sa dá chápať rôzne. Ide o to, či v procese socializácie zohľadňujeme biologické pohlavie dieťaťa, čo je vlastne pozícia konzervatívcov. Pri výchove dieťaťa by sa malo zohľadňovať, aké má biologické pohlavie, ale ak to dieťa, resp. dospievajúci človek sám inak cíti, treba to prijať. V tomto je gender správny. Viem, že konzervatívci to nepripúšťajú, ale príroda či ľudská prirodzenosť, je niekde inde. Treba rozvíjať toleranciu. Pre týchto  ľudí je to určite veľká stigma a ja, ako buddhista, s nimi musím súcitiť. Ak by sme pri výchove dieťaťa zohľadňovali jeho vrodené pohlavie a zároveň mu dali právo na vlastné sebaurčenie a učili deti tolerancii a rešpektovaniu rovnosti medzi pohlaviami, rovnosti príležitostí, bola by to správna ideológia! Pokiaľ by sme sa držali tohto, nedochádzalo by k žiadnej poruche rodovej identity a na gender by nebolo nič zlé: rod by bol výsledkom takejto socializácie.

Navrhujem preto takúto, nazvime to „tradicionalistickú“ interpretáciu gender:

1. Zohľadňovať vrodené pohlavie dieťaťa pri socializácii.
2. Rešpektovať právo na sebaurčenie jedinca a učiť deti tolerancii.
3. Učiť deti nediskriminovať druhé pohlavie a rešpektovať rovnosť medzi pohlaviami, rovnosť príležitostí.

Na gender definícii rodu by sa tak nič nezmenilo: rod by bol stále výsledok socializácie a nie biologická kategória, len v procese socializácie by sme zohľadňovali biologické pohlavie dieťaťa. Je to zlatá stredná cesta.

Pri socializácii dieťaťa by sme teda, z hľadiska tradičnej výchovy, mali zohľadňovať jeho vrodené pohlavie. Avšak aj pri takejto výchove sa nájdu výnimky – LGBTI (znamená: lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia) -, ktorých treba prijať v ich inakosti. Ak tomuto gender učí, tak je správny. Z výnimiek však ešte nie je treba robiť pravidlo. V tomto som trochu konzervatívny.

Stáva sa však, že aj konzervatívcovi sa narodí LGBTI dieťa. Čo má potom ten neborák robiť? Problém s LGBTI je, že sa chcú emancipovať a liberálna spoločnosť im to umožňuje. Je preto liberalizmus zlý? Liberalizmus umožňuje každému človeku právo na emancipáciu, aj keď niekedy to nadobúda bizarné podoby (manželstvo s lustrom a pod.).

Pozitívom gender je, že uvoľňuje určité stuhnuté (rigidné) mužské a ženské stereotypy. Tieto rodové stereotypy sú často príčinou rodovej nerovnosti. Toto sa gender snaží odstrániť. Genderu nejde o to, ako spraviť z chlapčeka dievčatko, ale učiť ľudí tolerancii a predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu.

Rodové stereotypy nám určujú, ako by sme sa na základe biologických charakteristík mali správať. My sa tak však správať nemusíme!  V tom pôsobí gender oslobodzujúco. Otázka je, ako gender zaviesť do praxe, aby sa ním nenarušil zdravý vývoj dieťaťa, ale naopak, bol mu prospešný. Toto by mali riešiť psychológovia. Nech tí rozhodnú, čo z gender zaradiť do výchovy. Učiť deti nestereotypným – voľným – rodovým rolám?  Čo by to prinieslo? Nevieme, pokiaľ nevyskúšame. Psychológovia však varujú, že s vývojom dieťaťa nie je prípustné experimentovať. Myslím, že neškodná je mnou navrhovaná tradicionalistická interpretácia gender. Ako som napísal, je to vlastne tradičná výchova s dôrazom na právo sebaurčenia (aspoň v období dospievania a dospelosti, deti by sme tým asi nemali mýliť), toleranciu k LGBTI a rodovú rovnosť.

Čo sa týka LGBTI, keď človek cíti, že niečo nie je v poriadku, asi by mal najskôr požiadať o pomoc psychológa, než príde k nejakému záveru či rozhodnutiu.

Poznámky:

¹ Pozri Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu … [online]. Odkaz: <http://moznostvolby.sk/wp-content/uploads/2014/08/SVK.pdf >. Prístup 2018-11-01

² Pozri Rodová rovnosť – Wikipédia ; časť Rodová politika. [online].  Odkaz: <https://sk.wikipedia.org/wiki/Rodov%C3%A1_rovnos%C5%A5>. Prístup 2018-11-01.

³ Pozri Odborné stanovisko k „rodovému scitlivovaniu“ detí … [online]. Odkaz: <https://rodovescitlivovanie.wordpress.com/>. Prístup 2020-01-13.