dancanin

Článok Mystické myšlienky je súčasťou článku Schizofrénia a náboženstvo, ktorý som už dávnejšie publikoval. Niektoré myšlienky som vypustil, iné pribudli. Možno niekoho zaujmú, možno dokonca pomôžu.  Keďže článok je časťou článku Schizofrénia a náboženstvo, mystické myšlienky uvádzam v trochu širšom kontexte.

Hľadajúci človek sa zhrýza, až sa prehryzie cez seba von zo seba a krst tomu pomáha. Dôležitú úlohu pri krste zohráva voda – je médiom, prostredníctvom ktorého sa šíri Duch. Vnímanie  človeka  prostredníctvom vody prelomí bariéru tela a rozvinie sa do priestoru, človek sa stotožní s niečím univerzálnym mimo neho: vedomím rozloženým vo svete, nadindividuálnou psychikou. Za tým všetkým stojí kundaliní  – sila vedúca k  zdokonaľovaniu a poznaniu. Výrazy ako „kvas“, „meč“ alebo „soľ“ sa v Ježišových podobenstvách podľa môjho názoru vzťahujú na kundaliní. Aj „olej v lampách“ múdrych panien je  kundaliní, „Duch Svätý“ je kundaliní. Povedal by som, že Ježiš bol človek prehryzený od kundaliní a bol až taký prehryzený, že sa prehrýzol cez seba von zo seba a stotožnil sa s nadindividuálnou psychikou.

Súčasťou môjho vnímania sveta je akési mystické hmýrenie či pulzovanie svetla, ktoré sa mi niekedy robí pred očami, ale vnímam ho aj vonku v priestore, vo svete. Hold, hmýrenie je asi podstatou vesmíru, celý vesmír hmýri, tak aj ja hmýrim. Zrejme práve to je zdrojom mojich mystických zážitkov. V tejto rovine mystického hmýrenia človek môže mať skúsenosť aj s niečím takým ako je Pán, ktorého ja osobne vnímam ako nadindividuálny psychický fenomén, ktorého základom je kundaliní alebo ako dynamickú štruktúru, ktorá prenáša a distribuuje nadindividuálnu psychiku. Objasním to trochu podrobnejšie: To hmýrenie navodzuje kundaliní – silu vedúcu k   poznaniu a dokonalosti. Kundaliní či akési priehľadné psychické telo sa zmieta ako had, preskakuje z človeka na človeka, preniká a odhaľuje prázdno. Kundaliní bičuje nebo – to je asi ten Duch Boží, ktorý sa na počiatku  preháňal medzi nebom a zemou: Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami (Gn 1,2). To všetko riadi nevypočítateľný Pán. Teda v rámci tohto vnímania, Boh je nadindividuálny psychický fenomén. A to hmýrenie? To je asi ten Boží prút a palica (Ž 23,4). Alebo to môže byť niečo podobné: Pri zjavení Ducha Svätého sa ukázali apoštolom akoby ohnivé jazyky, rozdelili sa a na každom z nich spočinul jeden (Sk 2,3). To môže byť to moje hmýrenie (pulzovanie, kmitanie). To hmýrenie, to je ten Tešiteľ (Jn 14,16; Jn 15,26; Jn 16,7). V tom hmýrení spočíva ten prst Boží (Lk 11,20). Hmýriteľ (hmýrenie) je môj Učiteľ.

Schizofrenickým zážitkom par excellence sú hlasy. Ako sa to začalo? Oddával som sa svojmu mystickému hmýreniu a usiloval som sa dosiahnuť dokonalosť a tu, keď som prišiel na nejakú myšlienku, akýsi mystický mechanizmus ju švihol niekde k susedom a odtiaľ sa ozval výkrik, ktorý sa ma tóninou bezprostredne dotýkal: niekto výsmešným spôsobom vyslovil tú myšlienku. Človek akoby mal psychické telo, ktoré sa pri meditácii prejavuje niekde v spoločnom vedomí, rozbíja sa o aury iných ľudí, a pritom prehovára pre neho často ponižujúce výroky, ktoré vyslovujú druhí ľudia. To univerzálne vedomie je plné nadávok a zlomyseľných výkrikov, takže človek, ktorý prepadne tejto paranoji, má to naozaj ťažké. Možno je to nezvládnutá meditácia, ale možno je to reálny  problém a každý človek, ktorý chce dosiahnuť osvietenie, sa s týmto javom stretne. V Biblii  sa píše: … lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby [títo ľudia] nedosiahli dokonalosť bez nás (Hebr 11,40). Tým lepším je možno práve toto napájanie, ktoré odhaľuje, že ľudské vedomie je niečo rozložité a univerzálne (spoločné pre všetkých ľudí), a ktoré vedie k zdokonaľovaniu aj iných ľudí. Funguje to tak, že človek príde na nejakú myšlienku, zabudne na ňu alebo si ani neuvedomí, že na ňu prišiel, a tu ju vysloví niekto iný tóninou, ktorá mu pripomenie, že je jeho. Ako hovorí Ježiš: „Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo“ (Mt 10,26). O tomto jave viac jednoznačne píše kniha Kazateľ: Ani vo svojej spálni nezvolávaj zlo na kráľa, a vo vnútorných miestnostiach, kde si líhaš, nezvolávaj zlo na niekoho bohatého, lebo lietajúci nebeský tvor donesie ten zvuk, a niečo okrídlené povie tú vec (Kaz 10,20; Jehovistická Biblia).

Najbizarnejšie sú priame „napájačky“ na ľudí. Koľkokrát sa mi stalo, že som sa psychicky napojil na skupinku ľudí a oni vyslovovali moje myšlienky. 

Prišiel som na množstvo mystických myšlienok (MM), ktoré mi na chvíľu pomohli. Priebežne som si ich zapisoval. Pre predstavu uvediem niektoré z nich. Sem-tam sa nájde jedna rozporná.

1) Jedna myšlienka bola prelomová. Je inšpirovaná buddhizmom  –  popretie môjho ja: Niet nezávislého ja: „ne-jastvo – anátman.“1 Mňa niet!  Keď som prišiel na túto myšlienku, mal som pocit, že som si siahol na najvyššiu métu – rozťal som gordický uzol: Niet nič, čím by som skutočne bol, čo by bolo moje ja. Miesto ja je deravá prázdnota. Táto myšlienka mi priniesla určité vyslobodenie. Odvtedy, keď mám nejaký pekný mystický zážitok, pomyslím si: Ani tým nie som! Všetko, čím som, je májá (závoj, klam). Ako učí Buddha: Nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja (v prenesenom význame [1], 136-137).

2) V rozpore s tým je myšlienka: Ostro si uvedomuj svoju existenciu! Bytie je fascinujúca vec. V hlave mi pulzuje: Ale veď toto som predsa ja! Ja som, jestvujem!

3) Ja je priehľadné, vidím cez seba.

4) Svojho času mi pomohla myšlienka: Preto som sa narodil, aby som dosiahol osvietenie. Zlepšila môj prístup k ľuďom. Vtedy som meditoval na myšlienku: Perspektívou do života je prebudená myseľ. Je zaujímavé, že keď psychiatrom rozprávam, čo mi pomáha, píšu mi do karty: pseudofilozofovanie.

5) Ďalšia myšlienka: Normálne je byť prebudený. Ale musí byť prebudený človek nevyhnutne paranoik?

6) Potom prišla myšlienka: O nič sa v mystike nesnaž! (Tak je možné dosiahnuť najväčší pokrok.) To bola tiež prelomová myšlienka, ku ktorej sa občas vraciam.

7) Nasledovala myšlienka: Cieľ je poznať všetko. Nič nemôže ostať nepoznané.

8) Pomôže len mystická prax, len hlbšie poznanie.

9) Som kundaliní. Kundaliní bičuje nebo.

10) Kundaliní –  kozmická sila.

11) Kundaliní – sila vedúca k rozptylu.

12) Duch Svätý je kundaliní.

13) Pánove chodníky, to je cesta medzi hlavami ľudí. Boh je nadosobno. Všetko je to pospájané cez Boha.

14) Svet je buddhova hlava, jedna veľká spoločná myseľ. Spoločná psychika – riadny brutál.

15) V slovanských jazykoch má výraz buddha význam „prebudený“. Podobný význam má slovo budíček. V sanskrite má slovo buddha význam „prečistený“. To je dôležitá vec, pretože viacerí sme prebudení, ale len málokto je plne prečistený.

16) Buddhistický imperatív: Polepši sa!

17) Rob dobrú karmu – pripravuj sa na ďalší život!

18) Čo si zoberieš na druhý svet? Len cigaretu, ktorú dáš bezdomovcovi.

19) Človek je karma.  

20) Vidím aury.

21) Vidím Draka (spoločnú dušu). Dajú sa s ním stvárať všelijaké veci.

22) Jedna prelomová myšlienka: Správna filozofia: Uč sa nemať nič!  Ďalej uvádzam, že cestou k osvieteniu je Buddhova  myšlienka: Nič mi nepatrí, nič nie som ja, nič nie je moje ja. Myšlienka „Uč sa nemať nič!“ je podobná a môže byť užitočná nielen v mystike, ale aj v bežnom živote. V mystike táto myšlienka znamená, že človek by sa mal vzdať všetkého, čím je. Táto myšlienka sa nadlho stala mojím domovským prístavom. Potom som si uvedomil, že to, čo robím, je asi nejaká forma jogy – odblokovanie psychických síl.

23) Zapájam sa do nadosobných / neosobných prúdov (joga). Kam tie prúdy vedú?

24) Joga – všetko sa neguje,  Boh nič nechce. Ten vláčik ide stále ďalej.

25) Boh dáva duchovný pokrm tým, čo po ňom lačnejú.

26) Skrz to hmýrenie vnímam živého Boha, nadosobný princíp, ktorý mi dáva život. Živý Boh – nadindividuálny psychický činiteľ. 

27) Cesta k osvieteniu: Nepozastavuj činnosť živého Boha – všetko sa neguje.

28) „Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú“ (Rim 15,3). Na Boha povie „buzerant“. Nie som Boh. Je to vo vzduchu: prázdna štruktúra vedúca k osvieteniu, všetko negujúca, porážajúca každú ilúziu, všetko osobné. 

29) Boh predchádza čas. Tá nadosobná psychika v pohode skočí do rádia a tridsaťročná pesnička reaguje na súčasné udalosti.

30) Boh je vždy aktuálny.

31) Boh stále pracuje.

32) Boh je nevypočítateľný.

33) Svet je plný Boha – psychického tela.

34) Boh aury spája a rozpája.

35) Boh je cesta poznania. (Číňania to nazývajú Tao.)

36) Boh myšlienkami lieči, Diabol myšlienkami pokúša.

37) Diabol pokúša, keď zhrešíš, Boh mučí. Preto je dobré oľutovať hriechy a prosiť Boha o milosť.

38) Diabol  je lovec – pasca prírody. Buddha ho nazýva Máro.

39) Človek potrebuje Boha, aby mu mal kto odpustiť. Keď včas oľutuješ hriech, živý Boh ti odpustí. Nikdy nie je neskoro.

40) Revízia: Živý Boh odpúšťa len veľmi pomaly. Bože, viem, že som zhrešil, len mi už odpusti a netráp ma.

41) Boh ti už odpustil, netráp sa.

42) Aj hriech je prázdna záležitosť.

43) Hovorím vám: V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú (Lk 15,7).

44) Boh nalomenú trsť nedolomí.

45) Boh je láska. Boh chce lásku.

46) Boh je buddha. (Povedali hlasy.)

47) Karma sa vracia. Pomstu nechaj na Boha! Nemysli na pomstu, lebo zažiješ pomstu od Boha – ľudia ti to aroganciou spočítajú!

48) Dobre viem, čo znamená „Otče náš na nebesiach“. Kto nevidí psychické útvary na nebi, nemá mystickú vieru.

49) Človek formátuje nebo.

50) Od človeka do neba. (Pomyslíš na človeka a osídliš nebo.)

51) Nezľakneš sa vlastného poznania: Boha niet?

52) Predsa je Boh nado mnou. Presviedča ma o tom v malých i veľkých veciach.

53) Radujem sa, keď je pri mne Boh (a niečo sa mi podarí).

54) Život ma naučil byť bohabojný.

55) Úbožiak zavolal na Pána (na pravého Boha spojeného s celou prírodou) a Pán ho vyslobodil zo všetkých úzkostí (porov. Ž 34,7). Konečne som našiel svoju vieru, o ktorej vtáci štebocú. Vidíš tento skrytý Boží svet, na ktorom sa podieľaš.

56) Niekedy mi Boh riadne zapraží. (Táto myšlienka mi pomáha vyrovnať sa s hlasmi.) Bože, daj milostivé počasie, nech sa nám aspoň na chvíľu dobre žije.

57) Niekedy večer sú chvíle, keď začal kraľovať Pán. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. 

58) Ten židovský Boh sa volá Jehvo. (S týmto menom sa dá pracovať – udrží sa v astráli.)

59) Boh je večný. (Aspoň v našich predstavách.) Všetci participujeme na Božej večnosti, pokiaľ sme nažive.

60) Každý, kto vás zabije, bude sa nazdávať, že tým slúži Bohu (porov. Jn 16,2).

61) Myseľ mi predkladá strašiaky a kladie prekážky. Očistiť myseľ!

62) Schytáš za prácu s mysľou.

63) Myseľ svieti, myseľ žiari.

64) Mystik má v oku mikroskop, v uchu fonendoskop (a v zadku rektoskop 🙂).

65) Mystik sa potýka s nebeskými pekelníkmi. Nepriatelia sa proti tebe spiknú do ligy. Musíš ich poraziť ich vlastnými zbraňami.

66) Neprevracaj bohov v diablov2 ([3], 202).

67) V mystike je to jeden cez druhého.

68) Dôležité prikázanie: Nebudeš sa báť psychických síl!

69) Všetko je psychický výtvor. (Neskôr som sa dočítal, že podobné stanovisko zastáva aj jedna budhistická škola. Citujem: čittamátra – „len myseľ“ -, táto mahájánska škola vychádza z presvedčenia, že všetko je výtvor mysle ([4], 14, pozn. 3). Toto bude asi moja cesta.)

70) Usilujem o celok bytia.

71) Kurva, koľko utrpenia, lepšie je viac sa nenarodiť.

72) Len k prázdnote sa utiekaj! Všetko osobné je ilúzia. 

73) Narážam na hranice reality. S realitou sa dajú stvárať psie kusy. Super.

74) Realita je deravá. Človek je deravý.

75) Realita je neosobná. Realita je proces.

 76) Svet je bez hraníc.

77) Základ je nestrácať dobrú náladu. Cesta ti musí prinášať radosť.

78) Je niečo také ako prirodzená cesta.

79) Niečo sa počíta: prejdená cesta.

80) Cesta má zmysel!

81) Dokedy? Až po úplné prebudenie.

82) Cesta je prežiť. Nedovoľ Márovi, aby ťa pripravil o život.

83) Verím vo vývoj.

84) V tomto živote chcem urobiť aspoň niečo pre plné prebudenie mysle. Najdôležitejšia je dobrá viera (vôľa), ako vo všetkom.

85) Prázdnota sa najlepšie otvára, keď počuješ ľudí pri manuálnej činnosti – kosiť trávu a podobne. Počúvaj a pomáhaj! To je tá pravá budhistická prázdnota: zvuky sú prázdne. Oko prázdnoty všetko preniká a spája. Psychické sily sú činné. Prázdnota a božie telo –  preskakujúca psychika. (Ťažko vysvetliť, čo to božie telo je. Je to psychický útvar, úkaz, obvykle spojený s niečím hmotným – záchvevom lístkov na strome a pod. –, ale nemusí to byť len tak. Božie telo má veľa podôb. Vždy je to forma ľudskej psychiky vnímanej vo vonkajšom priestore.)

86) Nič nie je stále, nič nie je pevné.

87) Dočahuješ, ale nedočiahneš, lebo to, čo robíš, robíš v mylnej viere.

88) Usilujem o pokoj prebudeného.

89) Najviac sa cení nemať morálne problémy. Hriech všetko devalvuje.

90) Na záver konštatovanie, ktoré poteší psychiatrov: Žiadna filozofia ani náboženstvo nezaberá tam, kde treba nasadiť lieky.

91) Návrat strateného syna: Cieľ – totálne osvietenie – osvietenie pre všetkých.

92) Zbaviť sa ja.

93) Daj splynúť sebe samému, svojmu ja, s ostatnými / zameň seba samého s ostatnými!3

94) Za všetko zlé môže tvoje citlivé ego. Zbav sa ho! Keď sa ho nevieš zbaviť, uč sa ho aspoň krotiť! Ego sa len tak ľahko nevzdá. Človek sa musí naučiť byť „splachovací“. Musím si stále pripomínať: princíp nenásilia. Ani to niekedy nepomáha.

95) Usiluj o Veľkú dokonalosť: aby si sa zbavil všetkých rušivých emócií! (Toto je veľmi vysoká méta. Hlasy dobre preveria moju trpezlivosť. Dobre je pokiaľ zaberá Diazepam.) Ty musíš upokojovať situáciu. Prázdnota upokojuje nervy. Okrem toho je to nástroj na vyslobodenie: božie telo a prázdnota.

96) Usilujem sa dosiahnuť buddhovskú prirodzenosť.

97) Buddha je dokončený človek. Dokončený človek odíde do nirvány. To je tá radostná perspektíva.

98) Som neosobno.

99) Tá dobre známa realita nie je.

100) Vševediace vedomie. Rozhýbaná nebeská mechanika v službách druhým.

101) Nedrž sa pre seba božieho tela.

102) Anjel (božie telo) si našiel svojho pána. 

103) Dosiahnuť život večný znamená viac sa nenarodiť. (Zacitujem dalajlámu: Preto je vykonávanie výcviku mysle, ktorým sa mieni pestovanie  prebudenej mysle, v skutočnosti základným cvičením. Tento pokyn  je nazývaný esenciou nektáru, lebo keď ho nasledujete, môžete dosiahnuť stav nesmrteľnosti, a teda vlastne vyslobodenia [3], 42.) Život večný – Pán, božie telo, prázdnota –  je prebudenie, vedie k prebudeniu.

104) Poznanie vyslobodzuje z utrpenia.

105) Dharma (cesta k osvieteniu) je najvyššie dobro.

106) Už som uviedol:Narážam na hranice reality. S realitou sa dajú stvárať psie kusy. Super (MM 73). Ja som realita. (To je zatiaľ moje najhlbšie zažité poznanie. Myslím si, že takto nejako vyzerá plne prebudené vedomie. Dosiahnuť to nie je vôbec  jednoduché. Predchádza tomu dlhá skúsenosť a práca s božím telom. Úmysel musí byť čistý: pomáhať. Ten stav vrcholného poznania mi prišiel ako vykúpenie. Trval asi tri hodiny. Za ten čas som dosahoval všetky ciele. Podrobil som si každého nepriateľa. Potom, bolo to večer, som išiel spať. Viac sa mi ho zatiaľ nepodarilo zopakovať. Chýba asi ten čistý úmysel. A pravdupovediac, odvtedy sa mi nechce poriadne cvičiť.)

107) Naďalej pracuj na plnom prebudení mysle. V problémoch sa utiekaj k hmýreniu a božiemu telu. (Prirodzenosťou mojej mysle je hmýriť. Tak si najlepšie oddýchnem.) Rozmýšľaj, čo je dobré pre osvietenie.

108) Výcvik mysle bez konca. Inak to v mojom prípade nevidím. Mojou prirodzenosťou je výcvik mysle. Psychické vedy sú moje hobby.

109) Nie som myseľ 🙂. (Jasné, že nie som mysľou. Som ten, kto pozoruje myseľ.)

110) Žiadna myšlienka definitívne nezaberá. (Ostáva len výcvik mysle bez konca – MM 108. Jedine v tom spočíva vyslobodenie.)

111) Buddhovská myšlienka: Všetci ľudia hovno majú. Táto myšlienka, aj keď je trochu vulgárna, vyjadruje moje praktické a radostné poznanie. Možnože niekomu pomôže. Je to parafrázovaný buddhizmus.

112) Niektorí ľudia predsa len niečo majú: správny vhľad.

113) Kto som? Za starých čias sa tomu hovorilo žrec, dnes sa tomu hovorí schizofrenik. Žrec nie je prehnane dobrý. Robí si svoju robotu: prácu s božím telom.

114) Plne prebudení buddhovia pracujú [meditujú] výhradne pre druhých ([3], 132-133). Vývoj mieri týmto smerom. Snaž sa byť aspoň trochu užitočný. Súciť. 

115) Vyvanúť, skrz prázdnotu – to je osvietenie. Jedného dňa vyvanieš.

116) Otvorený lotos znamená, skrz prázdnotu, žiť v súlade s prírodou.

117) Boh nie je osobný – tento poznatok mi úplne najviac pomohol. Človek osoba je. Tí múdrejší ľudia sú otvorení prázdnote.

Poznámky:

1 Buddhisti popierajú existenciu individuálneho ja, svoju vlastnú duševnú substanciálnosť, a rozvíjajú filozofiu ne-ja alebo prázdnoty ja: ne-jastvo – anátman. … učenie o ne-jastve [anátman]  podporujú všetky buddhistické školy, lebo všetky rovnako uznávajú názor o atmane, t. j. pridŕžajú sa viery v existenciu individuálneho ja ako koreňa všetkých ťažkostí. Predpokladať, že veci existujú nezávisle, majú „vlastné ja“,  je názor o existencii individuálneho ja, ktorý nie je pravdivý. Pre tento názor o atmane ďalej putujú bytosti v kolobehu narodenia a smrti. Názor o atmane je teda koreňom samsary alebo putovania  ([2], 61).   

2 Pokiaľ akákoľvek stránka vášho nasledovania dharmy, myšlienka, slovo alebo skutok slúži tomu, aby živila váš sebastredný postoj,  je to ako prevracanie bohov v diablov ([3], 203).

5 Kresťania majú krédo: Miluj blížneho ako seba samého! (Mt 19,19; Mt 22,39; Mk 12,31; Lk 10,27) Krédom buddhizmu je: Miluj blížneho (vnímajúce bytosti) viac ako seba samého! Buddhistickou rétorikou povedané: Prekonaj sebastredný postoj (postoj centrálne zameraný na seba, egocentrizmus, egoizmus) a daj splynúť sebe samému, svojmu ja, s ostatnými / zameň seba samého s ostatnými! Dať splynúť sebe samému s ostatnými [zameniť seba samého s ostatnými] neznamená len myslieť na ostatných ako na seba a na seba ako na ostatných. Znamená to, že vezmete svoj postoj, v ktorom považujete seba samých  za veľmi vzácnych, a prenesiete ho na ostatných, a miesto seba budete za veľmi vzácnych považovať ich. Váš predchádzajúci postoj nevšímavosti, ktorý ste zaujímali vo vzťahu k ostatným, použijete teraz na seba samých. To neznamená, že by ste nemali na seba vôbec myslieť. Ale keď ide o vyplnenie zámerov ostatných, mali by ste prehliadať svoje vlastné záujmy ([3], 133). Aj preberanie zodpovednosti za blaho tých, ktorých ste skôr zanedbávali, sa nazýva zámena seba samého s ostatnými ([3], 135). To je cesta k osvieteniu. Ľahko je vidieť rozdiel medzi detinskými, nedospelými bytosťami, ktoré sú zaujaté len sledovaním svojich vlastných záujmov, a plne prebudenými buddhami, ktorí pracujú len kvôli ostatným ([3], 132-133).

Literatúra:

[1] BUDDHA. Dvacet jedna řečí askety Gótama zvaného Buddha: vybrané súty pálijského kánonu Tripitaka. Překlad Jan Kozák. 2. vyd. Praha: Bibliotheca gnostica, 2006. 234 s. ISBN 80-904050-0-2.

[2] Dalajláma XIV. / Gelong Tenzin Gjatšo: BSTAN-‚DZIN-RGYA-MTSHO, XIV. Otvorenie vnútorného oka. Bratislava: Živena, 1992. 100 s. ISBN 80-85177-38-2.

[3] Dalajláma XIV.: BSTAN-‚DZIN-RGYA-MTSHO, XIV. Probuzení mysli a osvícení srdce. Překlad Pavel Toman. Vyd. 1. Praha: Pragma, 1997. 251 s. Základní učení tibetského buddhismu. ISBN 80-7205-472-4.

[4] Dalajláma XIV.: BSTAN-‚DZIN-RGYA-MTSHO, XIV. a MICHEL, Peter. Přirozenost Buddhy: rozhovor o povaze lidského „já“. 1. české vyd. Praha: Aquamarin, 1996. 71. s., [8] s. obr. příl. ISBN 80-901922-4-6.