Schizofrénia a náboženstvo – časť 3 Rešerše, 3.1

22. júna 2021, dancanin, Nezaradené

Úvodom: Tento článok je časťou mojej e-knihy Schizofrénia a náboženstvo (výber z tvorby), ktorá je dostupná zdarma na stiahnutie v internetovom kníhkupectve Martinus. Ak sa vám článok páči, stiahnite si e-knihu, aby som mal aspoň nejaké predaje – zdarma. Knižku si ľahko vyhľadáte a stiahnete. Stačí na stránke Martinus.sk zadať do vyhľadávača moje meno Pavol Dančanin alebo titul Schizofrénia a náboženstvo a knižku si stiahnuť.

3.1 MAHARSHI, Bhagavan Sri Ramana. Kto som?

Túto knižku som prečítal podstatne neskôr ako knižku Buďte čím skutečně jste (časť 3.2). Zlepšila moju optiku na problém. Je to pozoruhodné krátke filozofické dielko; skôr článok ako knižka (aj s predslovom má len 11 strán). Dovolím si zacitovať z nej výťah. Na konci pridávam krátky komentár.

Všetky žijúce bytosti túžia byť vždy šťastné – bez akéhokoľvek utrpenia. V každom človeku je pozorovaná láska k sebe samému. A šťastie samotné je príčinou lásky. Aj preto, aby sme získali to šťastie, ktoré je v povahe každého a ktoré je zažívané v stave hlbokého spánku, kde nie je žiadne myslenie, by mal človek poznať sám seba. Dosiahnuť to, nastúpiť Cestu poznania, aplikujúc techniku sebaspytovania (atmavičara) „Kto som ja?“, je hlavnou pomôckou ([6], 3). 

1. Kto som?

Zavalité telo, ktoré sa skladá:

2. Ak nie som žiadnym z týchto procesov, potom Kto som?

Po negáciách všetkého, čo je spomenuté vyššie ako „nie toto“, nie jastvo, potom to povedomie, ktoré pretrváva – to som ja.

3. Aká je podstata tohto povedomia?

Pravou podstatou povedomia je:

existencia (=že je),

vedomie (=že si to uvedomujem),

veľká radosť (že som, žijem a som si toho vedomý).

4. Kedy dosiahnem stav sebarealizácie? Sebapoznanie?

Introverziou. Keď bude vonkajší svet, ktorý je viditeľný, odstránený, potom spoznám seba samého. Toho, čo je Pozorovateľ, vnútorne vidiaci (seer) ([6], 4). 

7. Kedy bude svet, ktorý je nahliadaný ako vonkajší objekt, odstránený?

Keď sa myseľ, ktorá je príčinou všetkých procesov poznávania a činností, stane pokojnou, svet zmizne ([6], 5).

9. Ako nám pomôže cesta sebaspytovania pochopiť podstatu mysle?

To, čo sa vynára ako „EGO-myšlienka“ v tomto tele je myseľ, myslenie. Ak človek skúma, kde sa v tele EGO-myšlienka, „ja myslím“ vynára, človek by zistil, že v srdci. Toto je miesto pôvodu myslenia. (…) Zo všetkých myšlienok, ktoré sa vynárajú v mysli, „ja myslím“ je prvá. Až po tejto EGO- myšlienke sa objavujú aj ďalšie myšlienky ([6], 5). (…) Keď sa zjavia ostatné myšlienky, človek by ich nemal potlačovať, ale mal by sa pýtať: „Kto myslí?“. Nezáleží na tom, koľko myšlienok sa objaví. Keď sa myšlienka objaví, človek by ju mal skúmať starostlivo: „ Kto myslí? Kto vytvára túto myšlienku?“. Odpoveď by mala znieť: „JA“. Hneď na to, pri sebaanalýze, keď sa človek pýta: „Kto som?“, myslenie sa vracia do svojho zdroja [srdca] a nastane utíšenie mysle. (…) Teda, myseľ, keď zostane v srdci, EGO- myšlienka, „ja myslím“, ktorá je zdrojom všetkých ostatných myšlienok, sa rozpustí, a „JASTVO “, ktoré stále existuje, bude žiariť ([6], 6).

Sebaanalýza „Kto som?“ zničí všetky ostatné myšlienky a ako palička používaná na rozdúchanie ohňa v pahrebe, nakoniec sama zhorí. Potom akceleruje duševný rast, sebarealizácia ([6], 6).

A dokonca, ak človek je hriešnikom, nemal by sa obávať, plakať. O, som hriešnik, ako sa môžem zachrániť? Človek by sa mal úplne zrieknuť myšlienky „som hriešnik“ a plne by sa mal koncentrovať na sebaanalýzu. Potom zaiste uspeje. Neexistujú dve mysle – dobro a zlo, myseľ je iba jedna. Sú to pretrvávajúce dojmy, ktoré sú dvojaké: priaznivé a nepriaznivé. Keď je myseľ pod vplyvom priaznivých dojmov, nazýva sa dobro, keď je pod vplyvom nepriaznivých dojmov, je pomenovaná ako zlo ([6], 7).

16. Aká ja podstata „JÁSTVA“?

Čo skutočne existuje je „JÁSTVO“. Svet, individuálna duša a Boh sa v TOM zjavujú, ako striebro v perle. Tieto tri entity sa objavujú v tom istom čase a aj sa stratia v tom istom čase. „JÁSTVO “ je tam, kde nie je absolútne „EGO-myšlienka, „že som to ja, kto myslí, kto koná“. Takýto vyšší stav bez egoizmu sa nazýva „Ticho“. „JÁSTVO“ samo o sebe je svet, „JÁSTVO “ je zdroj ega, „JÁSTVO “ samo o sebe je Boh, všetko je Śiva, Šivovo (Kristovo) vedomie ([6], 8).

24. Čo je šťastie?

Šťastie je podstatou JÁSTVA, nás samých. Šťastie a „JA“ nie sú odlišné. Neexistuje šťastie v nijakom vonkajšom objekte sveta. Máme predstavu z nevedomosti, že nás robia šťastnými objekty. Keď sa myseľ exteriorizuje [opúšťa Ja], prežíva utrpenie. Pravdu povediac, keď jej túžby sú splnené, vracia sa späť na svoje pôvodné miesto dovnútra a užíva si šťastie JÁSTVA. Podobne, v štádiu spánku, samádhi6 a omdlievania, keď je získaný objekt túžby, alebo je odstránený nežiaduci objekt, myseľ sa vracia dovnútra a zažíva šťastie JÁSTVA. Tak sa myseľ pohybuje bez odpočinku striedavo vychádzajúc „von“ z JÁSTVA a vracajúc sa späť. Tieň pod stromom je veľmi príjemný. Osoba, ktorá je na slnku, cíti chlad, keď je v tieni. Človek, ktorí vylieza z tieňa a praží sa na slnku a potom uteká v mdlobe späť, je blázon. Múdry človek zostáva permanentne v tieni. Podobne myseľ človeka, ktorá pozná pravdu, neopúšťa Boha (Brahman). Myseľ hlupáka, naopak, búri sa vo svete, trpí a cíti sa mizerne a na krátky čas sa vracia k Bohu (Brahman), aby zažila šťastie. V skutočnosti, čo sa volá svet, je iba z myslenia. Keď sa svet stratí, keď prestaneme myslieť, myseľ zažije šťastie; keď sa svet zjaví, prechádza mizériou, utrpením ([6], 10).

27. Aký je rozdiel medzi sebaspytovaním a meditáciou?

Sebaspytovanie spočíva v koncentrácii na JÁSTVO. Meditácia spočíva v myslení, že jástvo je Boh (Brahman). Bytie-vedomie-šťastie ([6], 11).

28. Čo je oslobodenie?

Preskúmanie podstaty jedinca, ktorá je v samsare, v zajatí reťazca akcií-reakcií. A uvedomenie si pravého JÁSTVA je oslobodenie ([6], 11).

Moja osobná poznámka na záver: Ja musím isť len cestou meditácie. Sebaspytovanie na mňa nezaberá.

Nakoniec predsa malý pokrok. Na otázku „Kto som,“ môžem odpovedať „Som pozorovateľ svojej mysle“ – MM 117).  Ale aj tak však vypadávam stále zo seba von, napájam sa na hlasy a neutíši to to moje hmýrenie.

 To hmýrenie je zatiaľ to najlepšie, na čo som v mystike prišiel. Je to slasť a utrpenie. Možno sa dá dohmýriť niekde do stavu bez ega.

Rád by som dosiahlo „Ticho“. To je sen každého schizofrenika.

Poznámky:

6 Šrí Ramana tento výraz používal pre označenie stavu, v ktorom má človek priamu skúsenosť s Ja ([7], 159).

Literatúra:

[6] MAHARSHI, Bhagavan Sri Ramana. Kto som? Preklad Anna Galovičová.  Piešťany, 2012. [online]. Odkaz: <https://www.priatelstvo.slovindia.sk/storage/1357205030_sb_bhagavansriramanamaharshi_1.pdf>. Prístup 2021-03-31. Poznámka: Stačí do vyhľadávača zadať autora a titul.

[7] MAHÁRŠI, Ramana. Buďte čím skutečně jste: učení  Šrí  Ramany  Maháršiho (David Godman, Ed.). [online]. Odkaz:
<http://www.advaita.cz/wcd/e-knihy/ramana/e056fb44_0_ramana_plna_verze.pdf>. Prístup. 2021-02-11.  Poznámka: Stačí do vyhľadávača zadať autora a titul.